Aj tak by sa dalo označiť striebro Martina Svrčeka na MS v Zürichu, ktoré dosiahol minulý týždeň v kategórii do 23 rokov.
Dvadsaťjedenročného Kysučana čaká na budúci rok ďalšia sezóna v belgickom tíme Soudal – QuickStep a vďaka ďalšiemu úspechu (vlani bral na MS bronz) si môže vydobiť silnejšiu pozíciu medzi elitnými jazdcami.
„Ukázal progres, ktorý mu môže pomôcť k posunu v tímovej hierarchii,“ vraví bývalý slovenský reprezentant Martin Velits, ktorý pôsobil v QuickStepe šesť sezón.
Čo hovoríte na Svrčekovo striebro?
Mám z toho radosť. Martin v priebehu sezóny podpísal s tímom predĺženie spolupráce, čo mu dodalo pohodu i sebavedomie. V QuickStepe má dobré zázemie, nie všetci pretekári do 23 rokov sa niečím takým môžu pochváliť. Tím ho nominoval na viaceré kvalitné preteky, kde síce pôsobil ako domestik, ale práve také podujatia sú pre neho veľká škola.
Je QuickStep ideálne miesto na rozvoj mladých talentov?
Jednoznačne. Šéf stajne Patrick Lefevere a jeho kolegovia majú na jazdcov vysoké nároky, ale pokiaľ má cyklista talent a správne nastavenú hlavu, tak sa vie u nich zlepšovať. V tíme je veľká konkurencia, jazdci musia na sebe tvrdo pracovať, aby sa presadili.
Platí to pre mladších a rovnako aj pre skúsenejších pretekárov. Výsledky stajne hovoria za seba, rovnako aj menoslov jazdcov ako Evenepoel či Alaphilippe, ktorých odchovali. V QuickStepe majú nos na talenty.

Viktória Chladoňová zažiarila medzi juniorkami ziskom dvoch medailí, od budúcej sezóny ju čaká angažmán v elitnom zoskupení Visma – Lease a Bike. Je ženská cyklistika na vzostupe?
Áno, za mojich čias bola úplne niekde inde. Teraz vznikajú nové tímy, ktoré majú čoraz vyššie rozpočty a kvalitnejšie zázemie. Stúpa aj mediálne pokrytie a sledovanosť ženských pretekov. Je super, že aj Slovensko má v tejto kategórii hviezdu. Viki dosahuje úspechy nielen na ceste, ale aj v horskej cyklistike či v cyklokrose. Držím jej palce, aby sa v ďalších rokoch ešte viac zlepšovala.
Dúhový dres v kategórii elite si podľa očakávania vybojoval Tadej Pogačar. Prekvapil vás jeho útok 100 kilometrov pred cieľom?
Tadej je momentálne na inej úrovni ako konkurencia. Ukazoval to počas celej sezóny, keď ovládol Giro d'Italia i Tour de France. Forma mu zostala a dominoval aj na MS. Nie je prvý ani posledný, ktorý predviedol podobne dlhé sólo. Ale dokázať to na svetovom šampionáte je obdivuhodné.

Na podujatiach Grand Tours majú jazdci k dispozícii vysielačky, ale na MS nie. Zohralo to úlohu pri rozhodnutí Slovinca zaútočiť tak ďaleko pred cieľom?
Určite. Ak jazdíte s vysielačkou, máte podrobné informácie o tom, čo sa deje na trati – ako ďaleko pred vami je únik, aký máte náskok a podobne. V nedeľu sa dostala dopredu pomerne silná skupina a Pogačar nechcel nič podceniť. V jednom momente zhodnotil, ako sa cíti, ako sa vyvíjajú preteky a vyrazil dopredu.
Bol to veľký risk?
Do určitej miery áno, ale stavil na svoje pocity, sebavedomie a išiel do toho. Vieme, že aj on má svoje chvíľky, fanúšikovia si určite pamätajú, ako na vlaňajšej Tour de France v jednom zo stúpaní „vybuchol“ a došla mu energia.
Dlhý únik mu dal zabrať, v poslednom okruhu v Zürichu už bol poriadne vyčerpaný, ale napokon to dokázal. Rozhodnutie, ktoré urobil ďaleko pred cieľom, sa ukázalo ako správne.
Preteky sledujete inou optikou ako bežný fanúšik. V čom je podľa vás Pogačar výnimočný?
Má úžasnú schopnosť veľmi rýchlej regenerácie, je čerstvejší ako súperi. Čo ma však v jeho prípade prekvapilo, je, že teraz vie dominovať aj na dlhých jednorazovkách. Mal za sebou náročnú sezónu, odjazdil dve Grand Tours a predsa sa dokázal dobre pripraviť na dlhú trať na svetovom šampionáte.

Pogačar vyhral Giro, Tour i MS, Primož Roglič uspel na španielskej Vuelte. Prvýkrát v histórii sa stalo, že cyklisti z jednej krajiny ovládli štyri najdôležitejšie podujatia sezóny. Prečo práve Slovinci sú takí dominantní?
Všetko sa začína u detí. Pamätám si, že už za mojich pretekárskych čias bola slovinská mládežnícka cyklistika na svetovej úrovni. Juniorské tímy či družstvá do 23 rokov mali bohaté zázemie a špičkové vybavenie. Blízko Slovinska je Taliansko, kde bežne vidíte na juniorských podujatiach 150–200 pretekárov.
Aj z toho Slovinci profitujú. Už vtedy sme im závideli, že na preteky vedeli vyslať tri-štyri výborne pripravené tímy do 23 rokov. Ide o koncepčnú prácu trvajúcu roky, a keď sa v jeden čas stretne výnimočná generácia tak, ako to majú teraz, potom prichádzajú aj výnimočné úspechy.
S bratom Petrom máte firmu na výrobu cyklistického oblečenia a doplnkov. Viete podľa predaja svojich produktov zhodnotiť, či záujem o tento šport klesá alebo stúpa?
Použijem príklad ženskej cyklistiky. Ako som povedal, záujem o preteky profesionálok rastie, sleduje ich čoraz viac ľudí. Ale to neznamená, že ženy viac pozerajú podujatia Grand Tours a preto začnú jazdiť v sedle. Príčiny sú iné. Cyklistika je populárny rekreačný šport a ženy, ktoré sa jej venujú na tejto úrovni, sa chcú pekne obliekať.

Keď sme sa rozprávali vlani, vraveli ste, že máte ambície preniknúť svojimi produktmi na najvyššiu úroveň. Máte v tomto smere nejaké novinky?
Je to pomerne zložitý proces. Áno, stále niekde v hlavách máme túžbu, aby sa naša značka raz objavila na veľkých pretekoch. Najbližší rok-dva však takýto sponzorský ťah nefiguruje v našich plánoch. Ale človek nikdy nevie. Ambíciu, aby sme sa s Petrom takýmto spôsobom vrátili do profipelotónu, máme, ale musí to pre nás dávať zmysel predovšetkým čo sa týka obchodných podmienok.
S bratom máte po kariére, skončil aj Peter Sagan. Na druhej strane, je tu Svrček či Chladoňová. Zostanú Slováci národom, ktorý obľubuje jazdu v sedle?
Myslím, že áno. Záujem o tento šport nestagnuje, ale stúpa, na rekreačnej úrovni sa mu venuje čoraz viac ľudí. Cyklistika je u nás populárna a verím, že to tak zostane. Nemala by na tom nič zmeniť ani skutočnosť, či aktuálne máme alebo nemáme hviezdu v profipelotóne. Tieto dve sféry sa môžu navzájom podporovať, ale ide to aj bez toho.