Slovinsko na prvý pohľad nie je výrazne odlišné od ostatných európskych krajín. Čo sa týka športu, v rebríčku popularity vládne futbal pred basketbalom a volejbalom, nasleduje hádzaná a lyžovanie.
Lenže ak sa zameriame na cyklistiku, štát bývalej Juhoslávie je výnimočný unikát a končiaca sa sezóna to len potvrdzuje.
Len štvrtýkrát v histórii sa stalo, že jazdci z jednej krajiny vyhrali všetky tri podujatia GrandTour v jednom ročníku. Tadej Pogačar dominoval na Giro d'Italia a Tour de France, Primož Roglič v nedeľu zavŕšil štvrtý kariérny triumf na španielskej Vuelte.
Predtým sa podobný kúsok podaril len Francúzom (Raymond Poulidor, Jacques Anquetil v roku 1964), Španielom (Alberto Contador, Carlos Sastre – 2008) a Britom (Chris Froome, Geraint Thomas, Simon Yates – 2018).
Čítajte viac Slovensko-slovinská cyklorevolúcia. Pogačar pokračuje v tom, čo Sagan začal
Čo sa týka základne a objemu financií, ktoré prúdia do tohto športu, sa Slovinsko so spomenutými cyklistickými veľmocami nemôže ani zďaleka porovnávať.
Ako je však potom možné, že aktuálne vládne svetovému pelotónu?
Historické začiatky
Tvrdenie, že slovinská cyklistika sa dostala do popredia až po príchode Rogliča s Pogačarom na scénu, je jedným zo všadeprítomných mýtov.
Ak ho chcete vyvrátiť, stačí sa pozrieť do histórie. Kým vo väčšine európskych krajín sa súťažne začalo jazdiť v sedle v medzivojnovom období či tesne po II. svetovej vojne, Slovinci začali dekády predtým.
„Prvým tímom v krajine, ktorá bola v tých časoch súčasťou Rakúska-Uhorska, je podľa historických záznamov zoskupenie Cyklistický klub Laibacher. Išlo o skupinu Nemcov, ktorí sa usadili v Ľubľane a začali organizovať preteky,“ píše vo svojej publikácii britský novinár Mark Koghee.
Foto: Alberto Gardin / Orange Pictures / DPPI via AFP / Profimedia
Písal sa rok 1887 a cyklistika v Slovinsku začínala od nuly. Organizátori najskôr poriadali krátke preteky, ale koncom storočia sa už jazdili podujatia ako Záhreb – Celje – Ľubľana, ktoré merali viac ako 200 kilometrov. Na porovnanie, prvý ročník Tour de France sa konal v roku 1903.
„Popularita cyklistiky v regióne rástla neuveriteľným tempom. Jazdili sa aj preteky Terst – Viedeň s celkovom dĺžkou takmer 500 kilometrov. Jednu z ich prvých edícií ovládol Nemec Josef Fischer, neskorší víťaz historicky prvého ročníka v súčasnosti ikonického monumentu Paríž – Roubaix,“ informuje Koghee.
Rozdiel oproti Sovietom
Rozmach čoraz populárnejšieho športu prerušili prvá a druhá svetová vojna. Napriek tomu Slovinci nezavrhli vzťah k jazde v sedle.
V okresanom počte sa zúčastnili cyklistických pretekov na olympiáde v rokoch 1924 a 1928. V roku 1936 dokonca vyslali svojho jazdca na Tour de France. Hoci Franc Abulnar zvládol len desať z celkového počtu 21 etáp, stal sa národným hrdinom.
Najvýraznejší kus slovinskej cyklistickej histórie a základ toho, prečo sa tento šport v krajine na pomedzí Júlskych Álp teší značnej obľube, však pochádza z čias socialistickej Juhoslávie.
KD Rog (Kolesarsko društvo Rog), najpopulárnejší cyklistický klub v krajine, ktorý funguje dodnes, založili v roku 1949. Išlo o počin zamestnancov fabriky s rovnomenným názvom, ktorá zásobovala komponentami všetkých výrobcov bicyklov vo vtedajšej Juhoslávii.
Po KD Rog vznikol Sava Kranj (teraz KK Kranj) a potom Novo Mesto (teraz Adria Mobil). Tieto tri kluby vytvorili akúsi chrbtovú kosť slovinskej cyklistiky a drvivá väčšina bývalých či terajších profesionálov na začiatku kariéry hájila ich farby.
Platí to aj o najväčších hviezdach – Roglič začínal v Adria Mobil, Pogačar v KD Rog a Matej Mohorič jazdil za KK Kranj.
V čase socializmu boli pretekári zamestnaní vo fabrikách a popri tom mohli trénovať a súťažiť. Dostávali minimálny plat, ale zároveň obdržali bicykle (továreň Rog) či náhradné plášte a duše (Sava).
Na rozdiel od „materského“ Sovietskeho zväzu, kde športovcov trénoval a finančne podporoval štátom riadený mechanizmus, slovinskí cyklisti mali v tomto smere určitú slobodu.
„Išlo o neformálne vzťahy medzi športovými klubmi a politickými elitami. Neboli také striktné ako napríklad v Sovietskom zväze. Cyklisti v Slovinsku súťažili i pracovali, nečelili žiadnemu tlaku na výsledky,“ píše v publikácii „Šport v socialistickej Juhoslávii“ autor Dejan Zac.
Historický unikát
Výnimočnosť cyklistov zo Slovinska má pôvod ešte v jednom dôležitom faktore.
Keďže nemajú taký bohatý pretekársky rodokmeň ako ich súperi z Francúzska, zo Španielska či z Belgicka, v prípade, že chceli uspieť v zahraničných kluboch, museli byť o triedu lepší ako tamojší jazdci.
Foto: Profimedia
„Taliansky tím urobí maximum, aby preteky vyhral v prvom rade Talian. My Slovinci sme si museli vybudovať víťaznú mentalitu založenú na maximálnej snahe a sebadisciplíne,“ vysvetľuje Mohorič.
Zaujímavý kontrast ponúkne Gorazd Štangelj. Bývalý profesionál, ktorý aktuálne zastáva funkciu športového riaditeľa v stajni Bahrain Victorious, vraví, že Slovinci cítia historickú nespravodlivosť.
„Vždy sme boli malý národ. Národ roľníkov, ktorý v minulosti ovládali väčšie krajiny. Preto nás zdobí túžba a chcenie pracovať na sebe čo najtvrdšie tak, aby sme ,veľkým“ súperom ukázali, že aj my vieme víťaziť," tvrdí.
Čo sa týka výsledkov, Slovinci to už dokázali. Roglič vyhral štyrikrát Vueltu, čo pred ním dokázala len španielska legenda Roberto Heras.
Čítajte viac Stále je to svalnatý fešák, tešia sa fanúšičky. Sagan potešil princeznú, cestu vymenil za vodu
Pogačar je vo veku 25 rokov trojnásobným šampiónom Tour de France a pokiaľ bude pokračovať jeho predpokladaná dominancia, ešte do tridsiatky prekoná absolútny rekord v počte žltých dresov. Mohorič je víťazom ikonického monumentu Miláno – San Remo a viditeľní sú aj ďalší ich krajania.
Dvojmiliónový národ plný cyklistických fanatikov má tento mesiac ešte jednu túžbu. V závere septembra sa vo Švajčiarsku uskutoční svetový šampionát a Pogačar bude v pretekoch s hromadným štartom patriť medzi najväčších favoritov. Bez šance nie je ani Roglič.
Ak by sa jednému z nich podarilo získať dúhový dres, výnimočná slovinská dominancia v kombinácii tri triumfy na GrandTours plus titul svetového šampióna by bola dokonaná a navždy zapísaná do cyklistickej histórie.
