O žltý dres sa bojuje niekde inde. Tam, kde už stromy nerastú. Vysoko v alpských či pyrenejských horách.
Budúci víťaz Tour jednoducho na ikonických kopcoch, ktoré za uplynulých sto rokov spoznal celý svet, nesmie zaváhať.
Alpe d'Huez, Col du Tourmalet, Mont Ventoux, Col du Galibier, Col d'Aubisque, Col d'Izoard, Col de la Madeleine, Col de l'Iseran, Col d'Aspin a Cime de la Bonette.
Toto je desať najslávnejších horských prejazdov, ktoré sú súčasťou neopakovateľnej histórie najväčších cyklistických pretekov na svete. Organizátori si tentoraz vybrali tri z nich.
Pochopiteľne, aj tento rok sa bude pozornosť upierať predovšetkým na horské etapy. Asfalt sa zdvihne k cyklistickým nebesiam už na štvrtý deň, keď na pelotón čaká legendárny Col du Galibier. Hora opradená príbehmi.
Smrť na Galibieri
Písal sa rok 1910, cyklisti sa prvýkrát spamätávali z dávky nastúpaných kilometrov v Pyrenejach, keď kdesi vzadu začuli… „Tak nabudúce do Álp, nie?“ precedil pomedzi zuby Alphonse Steines, pobočník riaditeľa pretekov Henriho Desgrangea.
„Ktorý priesmyk?“ spýtal sa Desgrange.
„No predsa Galibier. Je vyšší, ťažší a chladnejší ako čokoľvek, čo jazdci doteraz zažili.“ Nuž, boli to časy, keď od prvotnej myšlienky k skutkom nemerala dlhá cesta.
Dlhé, strmé stúpania vo veľkej nadmorskej výške. Zaťaté zuby a pohľady upreté do prašnej kamenistej cesty. Je 10. júl 1911 a pelotón začína vôbec prvýkrát ukrajovať metre z Col du Galibier.
Foto: SITA/AP, CHRISTOPHE ENA
Etapa zo Chamonix do Grenoblu meria 366 kilometrov a na vrchol dnes už legendárnej hory sa najrýchlejšie vydriape Emile Georget.
Je nielenže prvý, ale zároveň aj jeden z mála, ktorý zdolal toto náročné stúpanie bez toho, aby čo i len raz zosadol z bicykla.
Georget vyhráva pred priebežným lídrom Gustavom Garriguom. Ten však pochopenie pre výber náročnej trasy veru nemá, v cieli pozbiera zvyšky síl a z plných pľúc kričí: „Vy banditi…“
Veľký hnev smeruje práve na Desrangea, zakladateľa TdF. Nezmôže však nič, Galibier sa v tej chvíli stáva neodmysliteľnou súčasťou pretekov. Jedným zo symbolov Starej dámy, dokonca akousi čerešničkou na torte.
Ťažké kovové bicykle nahradili ľahké materiály, vreckovky naplnené éterom na prekonanie bolesti zasa gélové tyčinky na rýchly prísun energie.
Vysielačky, wattmetre či mechanické vozy, nič z toho Eugene Christophe v roku 1922 k dispozícii nemal. Pri zjazde z Galibieru si rozbil bicykel, požičať si tak musel cudzí. Od farára z Valloire.
Rok 1935 je na Galibieri spojený s tragédiou. Pri zjazde z ikonického kopca sa fatálne zranil Bask Francisco Cepeda. Tour si tak pripisuje prvú smrť priamo na trati.
Čítajte viac Už nemám takú výkonnosť, nie som tu preto, aby som vyhral. Sagan hovoril o bodke za kariérou
Existuje však niekoľko verzií incidentu. Podľa prvej bol Cepeda tak ďaleko za lídrami, že nablízku neboli ďalší jazdci, ani žiadni funkcionári, takže dôvod jeho pádu je dodnes nejasný. V zázname pretekárskeho komisára sa len uvádza, že Cepedu objavili v priekope.
Podľa inej verzie bol účastníkom kolízie s Talianom Adrianom Vignolim. Diváci sa vraj snažili Cepedu ihneď posadiť späť na bicykel, no o pár metrov ďalej skolaboval. So zlomeninou lebky ho previezli do nemocnice v Grenobli, kde o tri dni neskôr zomrel na krvácanie do mozgu.
Vedenie Tour sa pokúsilo zakryť pravdu o Cepedovej smrti, tá však zostala neodškriepiteľne spojená s Galibierom.
Aj dva nezabudnuteľné triumfy Gina Bartaliho na tomto legendárnom kopci pred a po 2. svetovej vojne sú už dávnou minulosťou. Či víťazné brodenie snehom Fausta Coppiho v roku 1952. Svet pod Galibierom sa za ten čas výrazne zmenil, úsilie potrebné na prekonanie tejto horskej prekážky však zostalo rovnaké.
Vynikajúca cesta. STOP
Etapa číslo 14, vitajte v Pyrenejach pod nemenej známym Tourmaletom. Na tejto slávnej hore sa síce nebude finišovať, ale zostáva mimoriadne dôležitá. Uprostred dňa sa na nej bude triediť zrno od pliev. Tourmalet mal premiéru na Starej dáme ešte o rok skôr ako Galibier.
Foto: instagram.com/cycling.history
„Tour je najväčšia morálna krížová cesta. Jej účastníci sú apoštolmi, ktorí demonštrujú, že ľudská energia nepozná hranice. Pomáhajú obrátiť tisícky ignorantov ku kráse tohto športu,“ spísal pred 114 rokmi jednu zo svojich hlbokých cyklistických myšlienok Desgrange.
V jeho hlave sa totiž začal rodiť diabolský plán. Z pohľadu dnešných dní úžasná myšlienka, ktorá spravila z Tour výnimočné preteky. Pre cyklistov, ktorí 21. júla 1910 vysadli na svoje stroje, to však bolo iba obyčajné barbarstvo.
„Títo bastardi chcú iba naše skalpy,“ frflal Lucien Petit-Breton, dvojnásobný víťaz Tour, keď sa o pol štvrtej ráno vydal na 326 kilometrov dlhú trať premiérovo vedúcu cez legendárny Tourmalet.
Dva dni predtým vyhral horskú etapu z Perpignanu do Luchonu Francúz Octave Lapize a favoritom bol aj tentoraz. Keď sa hrboľatá cesta začala zdvíhať k nebu, nohy ho prestali poslúchať. Zosadol a bicykel tlačil so zaťatými zubami.
Spoločnosť mu robili iba pastieri oviec a kdesi v diaľke aj medvede, ktoré prichádzali zo španielskej strany pyrenejských hôr. Z obrovských kúdolov prachu sa zrazu vynoril sprievodný voz a Lapize so zlostným výrazom vykríkol: „Ste obyčajní vrahovia!“
Vrchol Tourmaletu zdolal v sedle jedine Garrigou a okrem večnej slávy mu zostalo ako spomienka na cyklistické peklo aj sto frankov od organizátora pretekov. Vskutku nadľudský výkon.
Foto: Profimedia
Na Pyreneje počas prvých siedmich ročníkov TdF nikto ani len nepomyslel. Keď sa však pripravoval itinerár na rok 1910, už spomínanému Steinesovi skrsla v hlave šialená myšlienka. Vyžmýkať z pretekárov posledné zvyšky síl a zároveň niekoľkonásobne zvýšiť predaj sponzorských novín.
O ceste na Tourmalet sa vedelo iba málo, a tak už v januári, keď hory boli ešte pod snehom, sa Steines vydal na prieskum. Autom sa však dostal iba tri kilometre pod vrchol a ďalej ho už odmietol sprevádzať aj šofér znalý miestnych pomerov.
„Ďalej už nejdem, je šesť hodín, čoskoro bude tma. V tom čase sem prichádzajú medvede,“ zúfal. A tak Steines pokračoval sám. Malému pastierovi oviec sľúbil, že ak ho privedie na Tourmalet, dostane mincu. A ak s ním zvládne aj ďalší kopec, bude ďalšia. Presviedčal, ale nepochodil.
Blížila sa noc a na Steinesovo volanie o pomoc odpovedali už iba ovce svojimi zvonmi. Pošmykol sa, spadol do ľadového potoka, z ktorého sa vyškriabal späť na cestu, aby svoje trápenie definitívne ukončil vo vysokom snehu.
O tretej ráno ho našiel záchranársky tím a zviezol do Bareges. Keď polomŕtvy Steines obžil, vyskočil z postele a ihneď poslal do redakcie L'Auto telegram. „Prešiel som Tourmalet. STOP. Vynikajúca cesta. STOP. Absolútne vhodná.“
Na začiatku kapitoly menom Tourmalet bola veľká lož. Odvtedy však najťažšia pyrenejská prekážka nastavuje cyklistom to najpravdivejšie zrkadlo. Viac ako sedemnásť kilometrov dlhé stúpanie na vrchol, ktorý je vo výške 2115 metrov, oddelí tých najlepších a najvytrvalejších od ostatných.
Najvyšší bod
Až štyrikrát sa na jeho vrchole objavil ako prvý najlepší vrchár v histórii Federico Bahamontes. Tourmalet videl v roku 1969 aj nezabudnuteľný výkon Eddyho Merckxa, ktorý po sólovej jazde dlhej 120 kilometrov vyhral etapu s osemminútovým náskokom.
Skúsenosť s Tourmaletom má aj bývalý slovenský cyklista Peter Velits. Jeho spomienky na drastické stúpanie sú silné, ale podľa všetkého nie práve najkrajšie. „Pre mňa to bola jednoznačne najťažšia a zároveň najneobľúbenejšia skúška na celej Tour. Je to tridsať kilometrov neustálej driny,“ prezradil.
Štrnásta etapa napokon vyvrcholí v lyžiarskom stredisku Pla d'Adet, ktoré ani zďaleka toľko slávy ako Tourmalet nepobralo. Finišovalo sa tu desaťkrát, etapu tu medzi inými ovládli aj dvaja americkí dopingoví hriešnici – Lance Armstrong a George Hincapie.
Titul horská bude mať v tohtoročnom itinerári sedem etáp (4., 11., 14., 15., 17., 19., 20.). Pochopiteľne, miešať karty a nadeľovať minúty sa môže v každej z nich, experti sa však zhodujú, že predovšetkým devätnásty deň v sedle bude mimoriadne dôležitý.
Je to krátka (145 km), no veľmi intenzívna etapa. V jej strede sa nachádza Cime de la Bonette, najvyšší bod, na aký kedy Tour de France zavítala. Literatúra uvádza, že je to dokonca najvyšší vyasfaltovaný prejazd v Európe.
Nachádza sa vo výške 2802 metrov nad morom a nie, nie je to sklon, ale dĺžka (26 km), ktorá robí z tohto stúpania peklo na zemi. Na jeho úpätí môže byť pokojne aj 30 stupňov Celzia, no na vrchole len päť.
Čítajte viac Začala sa éra po Saganovi... Slovensko má nového cyklistického šampióna
O deň neskôr budú mať záujemcovia o žltý dres poslednú možnosť útočiť na trase z Nice do Col de la Couillole. Čakajú ich posledné štyri náročné kopce. V ten deň sa možno definitívne rozhodne o víťazovi tohtoročnej Tour de France.