Rozdelené Slovinsko
Slovinsko je silne športová krajina. Vo svete hádam nenájdete dvojmiliónový národ, ktorý by mal porovnateľné úspechy. O päťmiliónovom Slovensku nehovoriac. Pogačarov otec Mirko z času na čas publikuje v tamojšom periodiku Delo. V jednom z úvodníkov hľadal odpoveď na početné úspechy malej krajiny.
Nachádza ju v jej histórii. Slovinsko bolo spravované rôznymi európskymi ríšami a neskôr vystavené fašistickej totalite počas druhej svetovej vojny, „…vytvorili sme mýty a legendy a dúfali sme v lepšie časy. Vytrvali sme so silnou vôľou a tvrdou prácou a nikdy sme sa nepodvolili vôli silnejších.“
Navyše, Slovinsko nie je žiadne Švajčiarsko, ani najbohatšia krajina na svete, ale s HDP na obyvateľa vo výške takmer 28-tisíc amerických dolárov je najlepšie situované zo všetkých postkomunistických štátov. Podľa OECD má tiež najnižšiu príjmovú nerovnosť.
„Je ako škandinávske krajiny. Bez ropy, IKEI, Lega či značky Nokia, ale s oveľa lepšou klímou. Väčšina obyvateľstva si šport jednoducho môže dovoliť,“ napísal portál slovenia.info.
Pogačar rovnako ako trebárs basketbalista Luka Dončič a mnohí iní, dnes robia Slovinsku vo svete obrovskú reklamu. Žiaľ, tento ľahkonohý cyklista to doma nemal vždy jednoduché. Alebo inak: zatiaľ čo kdekoľvek inde ho obdivujú, pod Júlskymi Alpami si už kadečo vypočul.
„Deň po tom, ako v nezabudnuteľnej časovke na Tour 2020 zdolal krajana Primoža Rogliča a vzal mu žltý dres, futbaloví fanúšikovia na zápase v Maribore vyvolávali Rogličovo meno,“ spomína si Siniša Uroševič, slovinský novinár.
„Veľmi sme sa tešili z Tadeja, no na druhej strane sme videli, ako Primož veľmi trpel. Tiež sme si uvedomili, že toto ukradnuté víťazstvo rozdelilo slovinských fanúšikov na dve časti. Tadej od nich dostal niekoľko – alebo mnoho, neviem – podivných správ. Nebolo ľahké ich čítať,“ priznáva Pogačarova mama.
Zareagovať musel aj otec Mirko, hobby novinár: „Priaznivci,“ napísal, „poďme fandiť Slovinsku, ktoré je beztak malé. Ale ak ho rozdelíte na dva póly, bude ešte oveľa menšie.“
Pravda je taká, že hoci Pogačar vyhral dvakrát Tour de France a má aj štyri monumentálne klasiky, doma nemá až taký veľký fanklub.
„Je síce väčší ako vlani, ale na Rogliča sa stále nechytá. A Dončič? Ten má veľa fanúšikov predovšetkým medzi mladými, všetci sa však pozerajú na chrbát Timovi Zajcovi či Anžemu Lanišekovi,“ opisuje situáciu v Slovinsku Uroševič.
Keby ste náhodou nevedeli, Zajc a Lanišek sú poprední skokani na lyžiach.
Slovinský šport má pred sebou kvalitné roky. Svetová cyklistika tiež. Tadej má len 24 a hoci v nedeľu po pretekoch žartoval, že pokojne môže skončiť, pravda bude niekde inde.
Pogačarovi patrí prítomnosť i budúcnosť.