Týždňa, ktorý sa často niesol aj v znamení monumentálnych cyklistických klasík. Najprv Okolo Flámska a potom Paríž – Roubaix.
Legendárne belgické preteky sú na programe túto nedeľu, francúzske Peklo severu presne o týždeň neskôr.
Nikdy ho nedobehnú
Spomínate si ešte na jar 2016? Peter Sagan bol čerstvým majstrom sveta a na Paterbergu, kopci síce nie veľmi dlhom, ale o to slávnejšom, sa rozhodol pre zdrvujúci útok. Bol taký mohutný, že mu neodolal Spartakus.
Fabian Cancellara, ktorý mal jazdu na dlažobných kockách veľmi rád. Ani Sepp Vanmarcke, klasikársky špecialista.
Bol to azda najlepší rok Sagana v kariére, na záverečnej rovine pred cieľovým Oudenaarde mu fúkal do chrbta vietor, náskok síce najprv postupne strácal…
V tej chvíli ho v cieľovom priestore čakali legendy flámskej klasiky – Eddy Merckx, Johan Museeuw i dnes už nebohý, no v tom čase najstarší žijúci víťaz pretekov Roger Decock.
„Nikdy ho nedobehnú,“ vraví posledný z nich.
„Dobehnúť Sagana? To bude veľmi ťažké,“ odvetí mu legendárny Merckx.
„Skutočne skvelý pretekár,“ uznáva aj trojnásobný víťaz slávneho Ronde Musseuw.
Všetci mali pravdu, lebo hoci Sagan z náskoku najprv pomaly strácal, pár kilometrov pred cieľom ho zasa začal zveľaďovať. Keď pretínal cieľovú pásku, komentátor Eurosportu si šiel hlasivky vykričať.
„Fabian Cancellara vo Flámsku štvrtýkrát nevyhrá. Nedovolí mu to absolútny talent. Toto je éra Petra Sagana a okrem tejto napíše v budúcnosti aj ďalšie kapitoly. Chapeau!“
„Taktika bola jasná – chcel som prísť do cieľa sám a som rád, že sa mi to podarilo. S takými jazdcami, ako sú Cancellara a Vanmarcke, sa ťažko spolupracuje,“ priznal samotný Sagan – historicky prvý slovenský víťaz niektorého z monumentov.
Pre Cancellaru to bol posledný ročník na flámskych kockách. Chcel na nich vyhrať aj štvrtýkrát, aj keď to opäť bol jeden z jeho dní, aj tak to nestačilo. Sám to napokon zhodnotil tak, že nie je Superman a na Sagana jednoducho nemal.
„Si borec, Fabian, dnes sa viac nedalo. Sagan je príliš silný,“ zaznelo zasa do vysielačky z tímového vozu Trek-Segafredo, ktorého dres si Cancellara obliekal.
Vzácne momenty zo stého ročníka Okolo Flámska zachytáva dokument, ktorý je voľne dostupný aj na youtube. Končí sa úsmevným pohľadom na totálne zničeného Sagana, ktorého z dejiska odvážajú organizátori v aute.
„Povedz niečo do kamery. Ahojte, ja som Peter Sagan,“ mátožil slovenského Tourminátora jeho manažér a veľký priateľ Gabriele Uboldi.
„Každý ma pozná…“ odvetil vyžmýkaný Sagan a vypol kameru.
Čo to robíš, do riti?
Prestrih o dva roky neskôr. Sagan mal stále fazónu a tím Bora-Hansgrohe sa naňho mimoriadne spoliehal. Nemecký sen začal žilinský rodák plniť 54 kilometrov pred cieľom. Nedvihol sa zo sedla, vyzeral absolútne pokojne, ale v kúdoloch prachu z ničoho nič najväčším rivalom unikol a pripojil sa k trojici v celodennom úniku.
Belgičan Jelle Wallays a Švajčiar Silvan Dillier, predovšetkým tieto dve mená si zapamätajte, lebo na ceste za nezabudnuteľným víťazstvom boli absolútne kľúčové.
Ale späť na sever Francúzska, na úzke cesty drancované prvou svetovou vojnou…
Neboli by to preteky Paríž – Roubaix, keby sa nevyskytol problém. Defekty, pády, zlomeniny, a ak náhodou aj nie, do cesty sa vám tam môže pripliesť čierny pes, ako Bernardovi Hinaultovi v roku 1981. „Tieto preteky sú kravina,“ prskal vtedy Francúz v cieli aj napriek tomu, že vyhral.
Sagan pár desiatok kilometrov pred historickým oválom tiež zistil, že s jeho bicyklom niečo nie je v poriadku.
„Pozrel som sa dolu. Do riti. Predstavec a riadidlá sa oproti rámu bicykla vychýlili doľava. Boli nakrivo asi o tridsať stupňov. Ak by sa v tej polohe zasekli a nehýbali, mohol som to pri jazdení zohľadniť a vyrovnať sa s tým. Skôr som však očakával, že sa mi uvoľní skrutka a celé riadidlá sa stočia. Do riti, do riti, do riti,“ spomínal Slovák vo svojej autobiografii na nezvyčajný moment.
K slovu sa dostáva prvá z veľkých postáv onoho ročníka. Belgičan Wallays, unavený chlapík, ktorý bol už viac ako 200 kilometrov v úniku. Prešibaný Sagan sa rozhodol riešiť svoj problém na jeho zadnom kolese.
Foto: Chris Wallis / PA Images / Profimedia
„Do kelu, ak sa niekto dozvie, že mám technické problémy, tak som nahratý. Napadla mi len jediná možnosť… Prvý pokus sa mi nepodaril. Ale on to cítil a kričí na mňa: Čo to, do pekla, robíš? Zopakoval som to ešte trikrát a Wallays neprestal nadávať.“
„A moja reakcia? Prepáč, som len unavený, moja chyba, vravím mu… Chudák chalan. Mal za sebou 200 kilometrov na náročnej trati a nejaký idiot mu búcha do zadného kolesa. Najhoršie na tom bolo, že to vôbec nefungovalo. Zachránilo ma až naše sprievodné vozidlo,“ spomína Sagan vo svojej knihe.
Wallays bol skutočne nahnevaný a na cieľovom velodróme to dával patrične najavo. Pred novinármi niekoľkokrát povedal slovo idiot.
Rok po pretekoch sa nám podarilo skontaktovať s belgickým pretekárom. Pochopiteľne, že na tento moment si veľmi dobre spomínal. „Pekne ma vtedy nahneval,“ povedal nám. „Veď si len predstavte, že ste na konci so silami, vytrasený z kociek, unavený a zaprášený a zrazu vám Sagan toto začne robiť,“ vravel.
Slovák svoje riadidlá nakoniec narovnal, aj keď pre Wallaysa to nemohla byť žiadna útecha. Problém však ešte vyriešený nebol, no nebol by to Sagan, keby sa nevynašiel. Z tímového auta si vypýtal kľúč. Obyčajný imbusák – taký, aký nájdete pribalený v každej nábytkovej skladačke od Ikea. Problém viac neexistoval.
Wallays postupne odpadol a na scéne zostal už len jediný súper. Silvan Dillier, skvelý švajčiarsky časovkár, veľký bojovník.
To boli roky, keď sa slovenský pretekár často sťažoval na to, že súperi s ním nespolupracujú. Každý sa chcel len voziť v závetrí, nikto nechcel špurtovať s pomerne čerstvým Saganom o víťazstvo. No Dillier sa v tú nedeľu správal ako pravý šampión, striedal sa na čele, ani náznakom lídra Bory nevyužíval.
Neskôr sa nám podarilo hovoriť aj s týmto pretekárom. A pýtali sme sa ho aj na to, prečo so Saganom tak veľmi spolupracoval.
„V prvom rade – neznášam, keď niekto vypočítavo visí na kolese toho druhého. To nie je môj štýl. Navyše, ak by sme nespolupracovali, na konci dňa by som zrejme nestál na pódiu. Takto som mohol skončiť najhoršie druhý a mohol zabojovať aj o víťazstvo,“ vysvetľoval nám.
Sagan v knihe Môj svet uviedol, že Dillier pred vstupom na legendárny ovál fučal ako preťažený chrt. Ale nepoľavil. „V nádrži mi už veľa nezostávalo, šiel som na maximum. Ale aj Peter už mal toho dosť (úsmev). A kto by aj nie, Paríž – Roubaix sú preteky, kde sa po celý čas ide na limit. V cieli sú so silami všetci na dne – ten, kto vyhrá, ale aj ten, kto dorazí posledný,“ priznal.
O všetkom sa napokon rozhodlo na klopenej dráhe. Sagan pred poslednou zákrutou vyrazil spoza Dilliera a veľký triumf uchmatol pre seba. Fotografia s rukami nad hlavou a tvárou posiatou prachom, na ktorej vyzeral ako čert, zostane jednou z najpamätnejších v jeho kariére.
Foto: SITA/AP, Michel Spingler
„Na papieri vyzeralo všetko jednoznačne – Sagan je neskutočný rýchlik, dokazuje to dlhé roky. Na svetových šampionátoch v Dohe 2016 a v Bergene 2017 potvrdil, že vie zdolať aj tie najväčšie špurtérske esá. Ale Roubaix je Roubaix – je to 250 kilometrov driny, v prachu a na dlažobných kockách. Aj finiš je úplne iný ako na klasických pretekoch. Dúfal som, že môžem prekvapiť,“ povedal nám Švajčiar.
Sagana neprekvapil, ale my sme len radi…
Má dostatok vôle?
Od nezabudnuteľného finišu v Roubaix uplynulo päť sezón, Sagan má to najlepšie už za sebou a s obľúbenými monumentmi sa lúči. Už nie je v pozícii favorita, nikto nepočíta s tým, že by mohol zabojovať o víťazstvo. Potvrdzuje to aj cyklistický expert Lukáš Timko.
"V každom rozhovore vraví, že jeho cieľom je podať čo najlepší výkon a uspieť. Akoby chcel ešte vyhrávať – aspoň to takto vyzerá. Nikdy netvrdí, že bude pomáhať kolegom a lúčiť sa s divákmi.
Jednoducho z jeho slov cítiť ambície. Výsledky však tomu zatiaľ nenasvedčujú, lebo za sebou má omnoho jednoduchšie klasiky, ktoré buď nedokončil alebo v ich závere nebojoval," zamýšľa sa šéfredaktor portálu cycling-info.sk.
Otázkou zostáva, či líder TotalEnergies môže nahlas deklarovať aj niečo iné, ako pokus zabojovať o triumf.
„Asi to takto bude. Keby mali vo francúzskej stajni iného výrazného pretekára, mohol by hovoriť, že ho podporí, ale taký tam nie je. No nevidím to ružovo. Peter momentálne vypadáva z diania osemdesiat kilometrov pred cieľom, nie je na televíznych záberoch, nehovorí sa o ňom – vyzerá to celkom smutne,“ dopĺňa Timko.
Čítajte viac Sagan nikdy nechcel byť rockovou hviezdou. Keby ste počuli, ako o ňom hovoria kolegovia, vraví španielska novinárka
Pravdou je, že sedemnásobný víťaz zeleného dresu z Tour má už niekoľko jednodňových klasík za sebou a väčšinou prišiel v poli porazených.
„A Okolo Flámska a Paríž – Roubaix sú omnoho ťažšie preteky, vôbec netuším, na čo si tam momentálne trúfa. Predpokladám, že doteraz svoju výkonnosť neskrýval a nešetril sa na tieto dva monumenty,“ domnieva sa Timko.
O flámskej klasike sa vraví, že je synonymom absolútnej výkonnosti, že bez nej na konečné víťazstvo môžete zabudnúť. Peklo severu má iný charakter, síce tam nenájdete žiadne kopce, zato sektorov s mačacími hlavami je požehnane. Do súboja tak výrazne vstupuje aj faktor šťastia. To by mohla byť aj Saganova šanca.
„Ale ak bude hrať šťastie proti jeho súperom. Pády a defekty sú na Paríž – Roubaix bežné,“ myslí si Timko. Túto nedeľu – na Okolo Flámska – to však neočakáva. Ak by sa vraj Sagan držal pri najlepších aj pod záverečným stúpaním na Paterberg, zhruba pätnásť kilometrov pred cieľom, bol by to veľký úspech.
„Pokojne aj v druhej skupine, ktorá bude stále v hre. A možno aj na Kwaremonte tridsať kilometrov pred páskou v Oudenaarde,“ uvažuje.
„Peter vraví, že sa cíti lepšie ako minulý rok, ak to je pravda, potom možno niečo ukáže. Uvidíme, možno si povie, že toto je deň D a vyskúša to. Som zvedavý. Jedno je isté, potrebovať bude kopec vôle a či ju má, to vie len on. Podľa doterajšieho priebehu sezóny je to však otázne,“ dodáva Timko.
Favoriti prvého nedeľňajšieho monumentu sú jasní. Budú nimi pretekári holandského tímu Jumbo-Visma na čele s Woutom van Aertom alebo Mathieu van der Poel či Tadej Pogačar. Čokoľvek iné bude prekvapenie.
