Od jeho premiéry uplynulo 35 rokov. Spomína na svoje vystúpenia na francúzskych cestách a hovorí aj o šanciach Petra Sagana v 109. ročníku slávnych cyklistických pretekov, ktoré odštartovali v piatok v Kodani.
Ako sa zmenila Tour od vašich čias?
Etapy sú kratšie ako kedysi. V itinerári som našiel len jednu, ktorá meria viac ako 200 km, my sme ich mali jedenásť, najdlhšia mala 260 km. Tour 1987 merala o tisíc kilometrov viac ako aktuálna trasa.
V minulosti bývali etapy ešte dlhšie, aj vyše 400-kilometrové. Ich skracovanie je trend, ktorý organizátori razia už dlhšie. Hodnotím ho ako správny. Etapy sú dynamickejšie, je v nich menej nudných pasáží.
Čítajte viac Komunistický bos otvoril Jurčovi dvere na Tour de France
Ako uľahčuje situáciu cyklistom technický pokrok?
Samozrejme, v cyklistike je evidentný. Od skončenia kariéry sa venujem predaju bicyklov, ich komponentov, doplnkov, viem to posúdiť. Dnes aj amatérski jazdci majú kvalitné stroje i vybavenie.
Špičkoví cyklisti používajú prilby, ktoré sú extrémne ľahké, ani nevedia, že ich majú na hlave, plus kvalitné okuliare, oblečenie, tretry. Cyklistika je nesmierne tvrdá rehoľa, tieto veci im aspoň trochu spríjemňujú náročné preteky.
Čo bicykle?
Takisto – neporovnateľné. Poviem príklad. V roku 1988 som mal bicykel so siedmimi prevodmi. Niečo neuveriteľné. Dnešné majú jedenásť-dvanásť. To je obrovský skok. Nechcem zachádzať do detailov, vymožeností by sme našli dosť. Zvyšujú komfort cyklistov, ktorí aj dnes strávia často päť-šesť hodín v sedle.
Ako sa zmenila váha bicyklov?
To je zložitejšia otázka. Bicykel má predpísanú minimálnu váhu. Konštruktéri by vyrobili aj bicykel, ktorý by mal päť kilogramov, ušetrili by na materiáli. Ale to nie je povolené, to by už ohrozovalo bezpečnosť pretekára. My sme mali bicykle, ktoré vážili asi deväť kilogramov, teraz majú asi o dva menej.
Máte ešte bicykel, na ktorom ste jazdili na Tour 1987?
Mám len bicykel z druhej Tour. Ale zažil som nedávno zaujímavú situáciu. Prológ v Západnom Berlíne 1987, ktorý sa išiel tiež 1. júla, som absolvoval na špeciáli od slávneho cyklistu Francesca Mosera. Venoval sa svetovým rekordom v hodinovke. Existuje pomerne dlhé video z tejto mojej premiérovej jazdy. Bicykel vlastní jeden český zberateľ, kúpil ho za 12-tisíc eur. Predvlani ma s ním navštívil, chcel odo mňa podpis na dres.
Keď ste sa stali členom profitímu, ťahalo vám na tridsať. Mali ste z niečoho obavy?
Na jar pred Tour som absolvoval Giro d'Italia. Boli to náročné preteky, ale zvládol som ich. Vyhral som s náskokom súťaž rýchlostných prémií. Za ňu sa neudeľoval dres, ale obrovský pohár.
Vydržal som so silami do konca. Pokojne by som absolvoval ešte aj nejaké etapy navyše. Posledná bola časovka, skončil som tretí. Vyhral ju Stephan Roche, aj celé preteky. Dlho som s ním držal rovnaký čas, ale do cieľa viedlo nepríjemné stúpanie, tam mi ušiel. Aj Nemec Thurau, v pelotóne prezývaný lekárnik…
Onedlho ste nastúpili aj na Tour. Tú ste však nedokončili. Precenili ste svoje sily?
Chytil som nejaký vírus. Už v prológu som sa necítil najlepšie, ale finišoval som piaty. V prvých dňoch som mal zvýšenú teplotu, potom sa situácia zlepšila, ale cítil som sa skôr unavený. Vydržal som do 19. etapy, keď som končil, bol som siedmy v bodovacej súťaži, na tachometri mal 3¤500 km, to by som bol v súčasnosti už dávno v cieli. Zažil som špeciálnu situáciu, Taliani tomu hovoria „gambe vuoto“, prázdne nohy. Cítil som sa dobre, ale keď sa zvyšovalo tempo, nohy nedokázali zabrať, nebola v nich nijaká energia.