Nebolo to príliš skoro? Nebodaj neskoro? Príliš veľa otázok za krátky čas. Taký je však údel cyklistických rýchlikov bez tímovej podpory na posledných stovkách metrov.
Takto to má aj Peter Sagan, živelný špurtér. Najneortodoxnejší medzi ortodoxnými…
Na tohtoročnom Giro d'Italia Slovák zatiaľ iba hľadá správne momentum. V 2. etape vyštartoval do záverečného boja o triumf neskoro, v tretej sa bil už iba o druhé miesto, v piatej si zle vybral. Chcel sa vyviezť za jazdcom, ktorý ho vyviezť nechcel. A bolo po pódiu.
Vláčik je umenie
Má vôbec šancu súperiť proti silným tímovým vlakom?
"Má. Lebo vytvoriť ho nie je vôbec jednoduché. V minulosti sa to podarilo Fassa Bortolo s Petacchim alebo HTC Columbia s Cavendishom. Problém vláčikov je, že neraz im treba obetovať celý tím. A keď všetko do seba nezaklapne ako má, potom je to horšie, ako keď žiadny nemáte.
Stačí málo – napríklad aby sa jeden z „vagónov“ odpojil o sekundu skôr, ak to finišmana vypľuje na čele ďaleko od cieľa, má problém," vraví športový riaditeľ Dukly Banská Bystrica Martin Fraňo.
A to je príležitosť pre Petra Sagana…
Portál ciclismointernacional.com opisuje ideálny špurtérsky scenár v závere rovinatej etapy takto: „To je, keď sa tím dostane dopredu približne dva kilometre pred cieľom. V tej chvíli by už okolo neho nemal prefrčať žiadny iný vlak a prevziať kontrolu nad pelotónom. Znamená to, že každý jazdec na čele musí byť rýchlejší a lepší ako jeho výzývateľ v súperovom tíme. Nie je to však niečo, čo sa stáva často,“ pripomína.
Ideálny vláčik má vraj päť jazdcov. Pochopiteľne, taký zostavíte jedine na podujatiach Grand Tours, kde majú tímy k dispozícii až osem pretekárov. Navyše, máloktorá stajňa má po ruke toľko vhodných cyklistov. Napríklad v Saganovej Bore sa v stredu dlho držal na špici jedine Daniel Oss. Žiadny rýchlik, skôr výborný tempár.
Čítajte rozhovor Boj o zmluvu? Sagan nič nemusí dokazovať, ani na Gire
Talian, ktorý je roky verným pomocníkom 31-ročného Žilinčana, vysvetľuje stratégiu boja v záverečných stovkách metrov. Aj to, prečo Sagan netúži po tradičnom špurtérskom vláčiku.
„Peter vždy vraví, že sme niečo ako umelci a mali by sme sa riadiť našim inštinktom,“ prezradil pre portál Velonews Oss. „Dôležité je, aby som ho udržal vpredu a mimo nebezpečných situácií a karambolov. Sledujem medzery medzi jazdcami, cez ktoré sa ho snažím previesť. Dávam do toho všetko, idem blízko môjho špurtérskeho maxima,“ vraví.
Pridáva sa aj Lukas Pöstlberger, ďalší z partie v Bore, ktorý často Saganovi pomáha. Náznak, že to má jednoduché, lebo Slovák si v závere robí všetko sám, odmieta. Tím ho jednoducho musí priviesť na pozíciu, z ktorej môže zabojovať o triumf. „Vo finiši si chce ísť vlastnou cestou, má iný štýl jazdy, jeho akcelerácia z ostrých zákrut je iná,“ vysvetľuje,
Špurt je bordel
Čo si? Šprintér? Sagan vo svojej biografii Môj svet prezrádza, že toto je otázka, s ktorou sa stretáva azda najčastejšie. Odpovedi venuje nemalý priestor. „Som všetko. Viem špurtovať rovnako dobre alebo zle, ako jazdiť proti proti času alebo sa štverať do kopcov. No predsa len, špurtovať mi príde jednoduchšie,“ prezrádza s tým, že koncovky rovinatých etáp sú na Grand Tours jeden veľký bordel.
Následne sa už venuje šprintérskemu vlaku, o ktorom – bez okolkov – vraví, že ho nemá rád.
„Takýto šprint ma iba stresuje a to je to posledné, čo potrebujem. Všetci sa na vás spoliehajú a vy musíte bojovať o výhodnú pozíciu dlhé kilometre pred cieľom. Nemám rád súboje na špici pelotónu, život je totiž príliš krátky,“ zamýšľa sa slovenský šampión. A vzápätí ponúka ďalší dôvod…
„Osud v tej chvíli odovzdávam preč zo svojich rúk. Pochopiteľne, keď mal Cavendish v Quick-Stepe pred sebou Tonyho Martina a následne aj Marka Renshawa, ktorí sa zbavili ostatných dvesto metrov pred cieľom, tak fajn. Ale aj v takomto prípade sa môže stať čokoľvek – dostanete defekt, niektorý z vašich pomocníkov vyhorí, neodhadne vzdialenosť, nasadí príliš vysoké tempo, alebo jednoducho iný šprintérsky vlak bude rýchlejší,“ pokračuje Sagan.
„Ja to chcem robiť po svojom, a ak je niekto rýchlejší ako ja, v poriadku, treba to uznať. Ale v každom prípade nebudem za ním ďaleko. Mám rád pódiové umiestnenia, aj vtedy, keď nie som úplne hore. Vždy je tam lepšie ako hádať sa v tímovom autobuse, prečo to dnes nevyšlo,“ dodáva.
Sagana jednoducho do cyklistického vlaku neposadíte. Nikdy ho nemal, ani mať nebude.
„Vždy mal pri sebe maximálne jedného-dvoch pomocníkov, v závere väčšinou improvizuje. Snaží sa nájsť najvhodnejšiu pozíciu za niektorým z rýchlejších súperov, ktorým špurt rozbieha tímový vlak. Sagan má v tomto smere nemalý hendikep, manéverovanie v pelotóne ho stojí priveľa síl. Šance jeho súperov sú väčšie,“ glosuje Ján Svorada, niekdajší slovenský rýchlik.
Nie každý je Cavendish
Podľa Fraňa zasa Sagan stratil niečo z dravosti, ktorá ho zdobila v minulosti. Na cieľovej páske to je neraz o centimetroch, aj to je možno ten dôvod, prečo pre lídra Bory už nie je pódium pravidlom. "Je to však prirodzené. V minulosti, keby ste mu dali Ferrari s maximálkou 400 km/h, tak pôjde štyristo. Dnes už asi nie.
Dozrel, má syna, je zodpovednejší. Pozrite sa na Greipela, ten sa dnes v špurte už o nikoho ani neoprie. Nie je každý Cavendish, ktorý sa aj na staré kolená pokojne hodí pod vlak," vraví Fraňo.
"Sagan nemá absolútnu rýchlosť ako trebárs Ewan. Má však niečo iné. Dobre sa orientuje, veľa toho vydrží. Navyše, mnohí rýchlici majú problém vyliezť čo i len na železničný prejazd, akonáhle je pred cieľom kopček, ich šanca dramaticky klesá.
Uvidíte, Sagan ešte nejakú etapu na tohtoročnom Gire vyhrá. V treťom týždni, keď toho bude mať pelotón veľa za sebou, môže pokojne udrieť. Merlier , Ewan, Viviani toho už budú mať plné zuby, jeho najväčším vyzývateľom bude asi Nizzolo," vraví Fraňo.
Tvrdý slovensko-taliansky súboj možno uvidíme už dnes. Na Giro d'Italia je na programe siedma etapa a trať je ako vyšitá zo Saganovho sveta. Tesne pred cieľom je 150 metrové ostré stúpanie, na pásku potom povedie 1,5 kilometrová falošná rovina.
Sagan bude opäť v hre o víťazstvo. Veď už aj to je vizitka prvotriednosti.