Prečo sú najlepší cyklokrosári skvelí na ceste?
Mnohí si nad tým lámu hlavu. Je to veľká dilema, lebo zatiaľ čo cyklokrosári patria v pelotóne medzi elitu, horskí cyklisti sa spravidla nepresadia. Pokúšali sa už o tom viacerí, ale drvivá väčšina neuspela. Je to o to zvláštnejšie, že preteky v horskej cyklistike sú zvyčajne dlhšie ako cyklokrosové.
Máte pre tento paradox nejaké vlastné vysvetlenie?
Napadá mi asi niečo takéto: cyklokros je šport, ktorý si vyžaduje obrovské morálno-vôľové vlastnosti. Pretekári zakaždým idú na dno svojich síl. Jazdí sa v zime, v zlom počasí, sú zablatení, iks-krát aj doudieraní. Je to hodina, počas ktorej sa preteká na absolútnom limite – ako povedal Čech Zdeněk Štybar, je to hodina bolesti. Štartujú aj keď ráno napadne čerstvý sneh. Je tam však ešte jeden zaujímavý moment.
Aký?
Najlepší cyklokrosári pochádzajú z Beneluxu. V Holandsku aj Belgicku je neskutočná konkurencia. Na majstrovstvách sveta je obmedzený počet pretekárov z jednej krajiny, ale za normálnych okolností absolútne dominujú. Neraz sa stane, že v najlepšej päťdesiatke nájdete maximálne päť zástupcov iného štátu. Je tam doslova šialená konkurencia a ak ste v takomto prostredí najlepší, potom ste naozaj trieda. S takýmito nohami sa nedá neuspieť aj v cestnej cyklistike.
Prečo ich to ťahá na cestu?
Lebo sú tam väčšie peniaze a sponzori ich k tomuto kroku aj presviedčajú. Van der Poela napríklad sponzoruje firma Canyon, jazdí na ich bicykli a je súčasťou prakticky každej ich reklamy. Prišli však na to, že takýto cyklokrosársky marketing zaberá jedine v Belgicku a Holandsku. To je málo. Ak to chceli robiť celosvetovo, museli Mathieua dostať na cestu.
Van Aert aj Van de Poel prakticky obetovali celú zimnú prípravu športu, z ktorého vzišli. Nebude im to na jar chýbať?
Nie sú jediní, viacerí cyklisti sa pripravujú na sezónu neštandardným spôsobom. Ján Volko má možno pätnásť pretekov za rok, Matej Tóth absolvuje jednu, maximálne dve päťdesiatky. Treba si uvedomiť, že jazdci neraz štartujú aj stokrát za sezónu. Nečudujem sa, že medzi nimi sa nájdu aj takí, ktorí si to chcú spestriť. Pretekanie majú navyše v krvi a počas zimy im chýba. Priemerný cestný cyklista trénuje šesť hodín denne, zajazdiť si hodinu na cyklokroske musí byť preňho príjemná zmena. Nie je to žiadna nuda. Je na očiach a zarobí si ďalšie peniaze. Tímy im to zväčša tolerujú – a to aj napriek tomu, že občas je to naozaj nebezpečné.
Nehrozí im ani vyhorenie?
Ťažká otázka. Obaja sú mladí, plní energie, ale aj v minulosti sa našli cyklisti, ktorí vyhoreli. Stať sa to môže, ale určite majú pri sebe odborníkov, ktorí im dobre radia. Povedia im napríklad, že ak chceš uspieť tu, inde musíš zvoľniť.
Ale na jarných klasikách budú chcieť vyhrať zrejme obaja…
Na sto percent.
Bude mať Peter Sagan najväčšiu konkurenciu v kariére?
Pri všetkej úcte k Fabianovi Cancellarovi či Tomovi Boonenovi ma láka povedať, že áno. Konkurencia rastie, je iná, ako pred desiatimi rokmi. Van Aert v minulej sezóne ukázal náznaky dominancie, ale stále to nie je tak, že by okrem týchto dvoch jazdcov nik iný nemal šancu. Na viacerých pretekoch s nimi prišla až na cieľovú pásku skupinka iných cyklistov. V tejto chvíli je to stále otvorené, o rok, dva, si možno povieme, že sú suverénni. Táto sezóna veľa napovie. Okrem toho – stále môže vyskočiť niekto nový.
Nerozhorí sa súboj Van Aert vs. Van der Poel aj na Tour de France?
Je to dosť možné. Van Aert to predsa len bude mať ťažšie, tím Jumbo-Visma už oznámil, že opäť pôjde za žltým dresom s Primožom Rogličom a Belgičan zrejme bude musieť pridať ruku k dielu. Naopak, Van de Poel príde v zoskupení, ktoré absolútne nemá čo stratiť. Celý tím pôjde naňho – stále budú niečo skúšať. Mathieu sa pokúsi Van Aerta zatieniť. Vytipuje si napríklad osem etáp a v nich vypľuje dušu. V ostatných si zasa oddýchne – totálne ich vypustí.
Z toho vyplýva, že Holanďan môže byť v boji o zelený dres pre Sagana väčším súperom…
Zrejme áno. Naposledy sme videli, že Van Aert nemohol so Saganom bojovať v bodovacej súťaži. Občas sa však stane, že tímu narastú krídla a zrazu chce všetko. Chce, aby si ho história zapamätala ako držiteľa všetkých dresov. Zvyčajne sa to deje až v priebehu, nepredpokladám, že Wout bude naň myslieť od začiatku. V tejto chvíli sa zdá, že to bude skôr Van der Poel, ktorý zaútočí na dres. Bude sa musieť tlačiť do špurtov.
A čo Sagan?
Bora spravidla dodržiavala akýsi profesionálny prístup a karty vždy odkryla už v januári. Vždy sme vedeli, kam sa Peter chystá a kam určite nepôjde. Tento rok však mlčí, informácie drží doma. Pravda, Sagan aj Pascal Ackerman majú Tour de France vo svojom kalendári, ale zatiaľ naisto nevieme, či to tak aj naozaj bude. Obaja by mali štartovať aj na prvej jarnej klasike Miláno – San Remo. A to je veru zvláštna vec.
Prečo?
Sagan tam ešte nikdy nevyhral a všetci vedia, že po tom veľmi túži. Veľa šancí mať už nebude. Doteraz nemal nikdy v tíme kolegu, ktorý by mohol na triumf pomýšľať. Ak teda pôjdu obaja, je isté, že Bora počíta s Ackermanom v záverečnom špurte. Na Petrovi bude, aby niečo vymyslel na Poggiu. A to je trošku problém, lebo Bora týmto absolútne odkrýva svoje karty.
Všetci budú čakať útok…
Na druhej strane ani Van Aert s Van der Poelom si nebudú chcieť do finišu priviesť ortodoxných špurtérov. Bora možno s týmto počíta a na to tam bude mať Sagana.