„Má obrovské skúsenosti. Na Starej dáme bol už toľkokrát, že najlepšie vie, kedy má pritlačiť a kde zasa ubrať,“ vraví niekdajší majster Česka a účastník Hier v Pekingu.
Ktorá komentovaná etapa na Tour de France vám najviac utkvela v pamäti?
Keďže sa ma pýtate po slovensky, tak potom asi 4. etapa v sezóne 2017, keď vylúčili Sagana. Samozrejme, aj deň, keď spolu s Froomom a ďalšími dvomi pretekármi unikli pelotónu, sa mi vryl do hlavy. Veru, to bola veľká vec.
Keď vás človek počuje na televíznej obrazovke, ihneď postrehne, že ste jeho veľký fanúšik…
Ten chlap ma jednoducho baví. Dokonca sme spolu aj pretekali. Spomínam si na podujatie v Lidiciach – prišiel tam mladý bažant z Dukly Trenčín a v náročnom kopci sa z prvej pozície vydal do úniku. Čo vám poviem, bol to drzáň. Ale výkonnosť na to mal (úsmev). Po chvíľke som vyrazil za ním. Podcenil som ho – bol som v najlepších rokoch a on stále iba ucho. Chalanisko ma za to na oplátku poriadne vytrápil – šiel som na limit, viac sa už nedalo. Pár kilometrov pred cieľom nás nakoniec dobehli. Avšak už predtým sa ku mne dostalo, že na Slovensku rastie supertalentovaný bajker, ktorý to chce skúsiť aj na ceste. Zbožňujem jeho poňatie cyklistiky i samotných pretekov.
V minulosti ste mu vyčítali, že chce byť vždy a všade. Je to dnes iný Sagan?
Petrova pozícia je neuveriteľne náročná. Do cieľa príde neraz otrávený na smrť. Určite si spomínate, ako ho zachytila kamera vulgárne nadávať na súperov. Poviem vám, to je iba zlomok z toho, ktorý niekam unikol a nemal. Takto to jednoducho funguje. Mentálne to však ubíja. Kedysi sa rovnako trápil Fabian Cancellara. Keď ste dobrý, nepohnete sa bez toho, aby vás ostatní neprenasledovali. Áno, občas som mal pocit, že Sagan chce až príliš, ale dnes to už neplatí.
Objavujú sa hlasy, že jeho výkonnosť je na ústupe…
To sú len také kecy. Na ústupe je iba chtíč ľudí, ktorí by ho chceli vidieť vyhrávať každý deň. Nemôžeme si myslieť, že každý rok ovládne svetový šampionát alebo získa zelený dres na Tour. Bol a stále je dominantný, ale prichádzajú noví chlapci, rovnako talentovaní. Van der Poel, Alaphilippe, Evenepoel, všetci sú mu trošku podobní. Peter už dnes nevládne ako kedysi, ale nemyslím si, že by za to mohla jeho slabšia výkonnosť. Pripúšťam, že môže byť psychicky unavený, prípadne sa dostavilo akési uspokojenie. Avšak to je absolútne normálne, dosiahol toho tak veľa. Čo má ešte dokázať? Vôbec by som sa nečudoval, ak by sa jedného dňa zodvihol a šiel pásť do Tatier ovce. Azda to od neho trošku aj očakávam. Za tie roky musí mať všetkého plné zuby.
Boj o zelený dres vyzeral z jeho pohľadu vždy ako jednoduchá záležitosť. Bude to tentoraz iné?
Bodovacia súťaž mu je šitá na mieru. Občas mu organizátori hodia nejaké poleno pod nohy, svojou univerzálnosťou sa však cez to aj tak prenesie. Je niečo ako Erik Zabel – historicky najrýchlejší pretekár medzi vrchármi. Nie sú to síce originál špurtéri, ale sú rýchli ako špurtéri. Dokážu útočiť aj v horách a získavať cenné body – tam, kde Cavendish, Kittel a spol. nikdy nemali nárok. Predpokladám, že vyhrá opäť. Pokojne z toho môže byť ďalší suverénny triumf.
Predsa len spomeniem jedno meno – Wout Van Aert. V čom má Sagan v tomto mikrosúboji navrch?
Predovšetkým v skúsenostiach. Na Starej dáme bol už toľkokrát, že najlepšie vie, kedy má pritlačiť a kde zasa ubrať. Nikto netuší, akú má dnes formu. Pokojne sa však môže stať, že počas Tour sa bude zo dňa na deň zlepšovať a Van Aert, ktorý sa zdal dosiaľ nezdolateľný, vyfučí. Ale môže to byť zaujímavý súboj. Vytrvalosť a odolnosť bude podľa mňa na strane Sagana.
Mimochodom, pozdáva sa vám kombinácia Tour – Giro, ktorú si zvolil?
Nepáči sa mi celá sezóna. Pripadá mi to ako blázninec. Na druhej strane to bude pre divákov zábava. Môže priniesť nečakaných víťazov, pády a prehry favoritov, lebo nebudú dostatočne pripravení. Peter je samorast, verím, že sa predvedie na oboch podujatiach. Postupne sa rozbehne. Enormná záťaž ho môže – na rozdiel od ostatných – posúvať k lepším výkonom.
O rok mu v Bore vyprší zmluva. Budú z pohľadu jej prípadného predĺženia najbližšie mesiace rozhodujúce?
Pozor, rozprávame sa o Saganovi! To nie je len o výkonnosti, každý predsa vie, čo dokáže. Ak by som bol jeho manažérom, nastavím mu bonusový program. Povedal by som mu: „Peťo, ak vyhráš zelený dres na Tour, dostaneš milión. Za triumf v etape ďalších iks eur.“ Ale potom príde iný manažér a povie, že chce Sagana a peniaze položí na drevo. Verte mi, o ponuky nebude mať núdzu. Viem si predstaviť, že chlapci z Emirátov by ho veľmi chceli do tímu. Sagan je aj o peniazoch – keď ho brala Bora, jedným z jej cieľov bolo, aby sa v Nemecku zvýšil predaj bicyklov značky Specialized. Je to biznis, ľudia v ňom vedia počítať.
V minulosti ste naznačili, že taký komfort, ako má Sagan, ktorý si v rámci tímu vytvoril akúsi slovenskú bunku, by si žiadny iný cyklista nemohol dovoliť. Bojuje aj o toto privilégium?
V tomto je unikát – doslova špecifický úkaz, ktorý sa už nikdy nezopakuje. Stáva sa, že lídri si so sebou berú osvedčených domestikov – je to úplne bežné. Sagan nikoho takého nechce, potrebuje len pohodu a zázemie. Niekoho, kto hovorí po slovensky, komu sa môže zveriť. Netúži po chytrákovi v aute, ktorý vždy vie všetko najlepšie, stačí mu niekto blízky, s kým sa môže úprimne pozhovárať. Napríklad mechanik, ktorý mu nielenže pripraví bicykel, ale aj kúpi pivo a dobre si s ním pokecá. Tím Sagan nie je iba družina, ktorá odvádza profesionálnu robotu. Je to rodina. Keď ju Peter okolo seba nebude mať, celé sa mu to rozsype a prestane ho to baviť. Cudzie, formálne prostredie, mu nikdy nevoňalo – v takejto atmosfére by mu to nedávalo zmysel. Toto si však môže dovoliť iba jeden človek na svete. Peter Sagan!
Kto privezie do Paríža žltý dres?
Môj favorit je Primož Roglič. Má skvelý tím. Nie som fanúšikom Ineosu, ale uznávam profesionalizmus, ktorým sa Briti v pelotóne prezentujú. Tím Jumbo-Visma sa im teraz vyrovnal. Je ako švajčiarske hodinky. S Rogličom to môže dokázať.
Organizátori pripravili manuál, v ktorom sa píše, že ak v tíme budú dva pozitívne prípady koronavírusu, bude to znamenať automatické vylúčenie z pretekov. Je organizovanie Tour s takýmito opatreniami šťastný nápad?
Nepozdáva sa mi to. Celé je to akési premedializované. Samozrejme, môže sa stať, že vo Francúzsku sa niekto nakazí, ale prečo by mal ihneď na to doplatiť celý tím? Pošlete domov pretekárov, ktorí sa pripravovali pol roka bez toho, aby vedeli, či sa vôbec nejaké podujatie bude konať? Veď to je na hlavu. Chápem, že opatrenie má ochrániť ostatných, ale radšej nechajme dvoch nakazených na izbe. Prečo vylúčiť celé zoskupenie? Je to zbytočne prísne.
S profesionálnou kariérou ste sa rozlúčili pred desiatimi rokmi. Ako veľmi sa za ten čas tento šport zmenil?
Nechcem byť zatrpknutý, ale chýba mi tradičné džentlmenstvo. Nespomínam si, aby Indurain, či Armstrong ležali v žltom drese na zemi. Alebo aby sa jazdec vydal do útoku, keď sa zbytok pelotónu občerstvuje. Tieto praktiky musia zmiznúť. V tímoch kedysi fungovali starí bardi, ktorí mladým nielen pomáhali, ale občas ich aj cepovali. Povedali im: „Počuj, toto nie je v poriadku, za toto nás v iných tímoch nebudú mať radi. Viac to nerob.“ Dnes vidíme lídrov neustále ležať na zemi a nemyslím si, že by nevedeli ovládať svoj bicykel. K mužovi v žltom treba mať rešpekt, lebo v tej chvíli je to najlepší chlap v pelotóne.