Peter Sagan nebude na populárnu klasiku na prašných bielych cestách spomínať v dobrom. Z boja o víťazstvo vycúval asi 50 kilometrov pred cieľom a napokon bol v početnej skupinke, ktorá napokon preteky nedokončila.
„Bolo pekné vrátiť sa po dlhých mesiacoch do súťažného módu, obzvlášť ak sa to udialo na ikonických pretekoch ako Strade Bianche. Bolo veľmi teplo a prašno, podmienky na trati boli o to náročnejšie,“ komentoval deň na Instagrame 30-ročný Žilinčan.
Pre jeho tím Bora-Hansgrohe bolo aspoň čiastočnou náplasťou konečné tretie miesto Maximiliana Schachmanna. "Nie som sklamaný, pretože v tejto horúčave som očakával horší výsledok, ale nakoniec som to zvládol celkom dobre.
Bolo to náročné a na šotoline aj nebezpečné. V poslednom sektore som nepodstúpil dostatočný risk a Wout tam ukázal svoje cyklokrosové kvality. Bol to rozhodujúci moment," pochválil Schachmann pre cyclingnews.com víťaza Van Aerta (Jumbo-Visma), ktorý prišiel do cieľa s náskokom 30 sekúnd pred domácim Davidem Formolom (UAE-Team Emirates) a nemeckým šampiónom.
„Wouta som sa snažil dostihnúť, napokon mi trochu odišli nohy. Som však pripravený na ďalšie preteky,“ dodal Schachmann.
Foto: SITA/AP, Gian Mattia D'Alberto
Van Aert po naplnení víťaznej misie priznal, že triumf mu dodal obrovskú dávku satisfakcie.
"Už po prvých pretekoch môžem túto sezónu označiť za úspešnú. Nechcel som prepásť príležitosť, na toto podujatie som sa skutočne veľmi sústredil a vyplatilo sa to.
Predovšetkým na začiatku po takom dlhom čase bez súťaženia mi to v pelotóne vôbec nešlo. Postupne som sa však začal cítiť lepšie," vyhlásil 25-ročný cyklista, ktorý na víťazstvo pretavil únik km pred cieľom.
Belgicko sa vďaka Woutovi van Aertovi vyšvihlo na 1. miesto poradia najúspešnejších krajín na Strade Bianche do spoločnosti Švajčiarska, ktoré má na konte rovnako tri triumfy zásluhou Fabiana Cancellaru z rokov 2008, 2012 a 2016.
Van Aert je tretím belgickým víťazom po Philippovi Gilbertovi (2011) a Tiesjovi Benootovi (2018).
Aj v ženskej časti sa z triumfu radoval zástupca z Beneluxu, konkrétne Holanďanka Annemiek van Vleutenová. Tá bola veľmi rada, že v horúcom počasí preteky vôbec dokončila.
"Asi po 90 kilometroch som si myslela, že sa preteky pre mňa končia. Nohy ma neposlúchali tak, ako by som chcela.
Našťastie, moja tímová kolegyňa Amanda Sprattová to vzala na seba, zvýšila rýchlosť našej skupiny a potom mi náš športový riaditeľ zakričal: ‚Annemiek, je čas‘.
Na štrkových úsekoch som pre prach poriadne nič nevidela, ale víťazstvo je krásne," skonštatovala skúsená 37-ročná Van Vleutenová.
