Foto: tourdetrump.com
Autor Peter Joffre Nye venoval v knihe „Levie srdcia – história americkej cyklistiky“ podujatiu Tour de Trump kompletnú kapitolu. Uskutočnilo sa v roku 1989 za účasti jazdcov z 15 krajín, ktorí počas desiatich etáp absolvovali 1350 km dlhú trať cez päť štátov USA.
Za pôvodnou myšlienkou stál Billy Packer. Športoví fanúšikovia ho poznali ako populárneho komentátora vysokoškolskej basketbalovej NCAA. Ohúril ho triumf Američana Andyho Hampstena na Giro d'Italia 1988, ktorému predchádzalo veľké víťazstvo jeho krajana Grega LeMonda na Tour de France 1986.
Packer sa rozhodol, že je na čase využiť cyklistický boom v krajine a túžil zorganizovať veľké preteky. Cez sieť obchodných kontaktov sa dostal k Trumpovi, ktorý patril medzi najúspešnejších biznismenov na východnom pobreží.
„Usadil ma v luxusnom sídle na samom vrchu Trump Tower. Predostrel som mu myšlienku o pretekoch. Mali začínať pri jednej z jeho budov v New Yorku a končiť pri jeho kasínach v Atlantic City. Zaujala ho myšlienka, že by sme mohli konkurovať slávnej Tour vo Francúzsku. A nakoniec som mu navrhol, že preteky by sa mohli volať Tour de Trump,“ spomína Packer v knihe.
Trumpova prvotná reakcia? „To nemyslíte vážne!“ skríkol. Potom bol desať sekúnd ticho, myšlienku si nechal uležať v hlave. „Znie to bláznivo, ideme do toho,“ zrazu sa ozval realitný magnát.
Predstavili sa LeMond i Armstrong
O osem mesiacov neskôr, 4. mája 1989, sa konala pompézna tlačová konferencia. Okrem 120 novinárov boli prítomní najväčšie hviezdy pretekov vrátane LeMonda, šéfovia tímov a samozrejme aj Trump.
Mohol sa spokojne usmievať, pretože organizácia podujatia s jeho menom ho nestála ani dolár. Rozpočet naplnili sponzori Gatorade, Proctor & Gamble či BMW. Pre cyklistov pripravili lukratívne finančné odmeny až do výšky 200 000 dolárov, pre víťaza bolo prichystaných 50 000.
„Zmeniť meno pretekov na Tour d'Amerique? Samozrejme, ale potom to už nebude také prestížne podujatie. Moje meno je záruka úspechu,“ vravel Trump na tlačovke.
Celkovo sa na pretekoch zúčastnilo osem profesionálnych a jedenásť kontinentálnych tímov. Štartovali aj va výbery americkej reprezentácie, v ktorej začínal vtedy neznámy Lance Armstrong
Spolu sa predstavilo 114 cyklistov. Súčasťou talianskej stajne boli aj jazdci zo Sovietskeho zväzu. Išlo o historickú udalosť, keďže tímy so sovietskymi športovcami dovtedy v USA nesúťažili.
O preteky bol veľký záujem medzi televíznymi spoločnosťami. Podujatie pokrývali NBC a ESPN, čísla sledovanosti prekonali aj rekordy z Tour de France 1988. Celkovým víťazom sa stal Nór Dag Otto Lauritzen, trofej mu odovzdával sám budúci prezident.
Trumpova láska k cyklistike vydržala ešte jeden rok. Po Tour de Trump 1990 sa preteky premenovali podľa nového sponzora na Tour DuPont. Ich existencia sa skončila v roku 1996.