Čo by sa muselo stať, aby organizátori zrušili Tour de France?
Bolo by to niečo veľmi nepríjemné. V minulosti to dokázali iba dva globálne vojnové konflikty. Francúzi by boli sklamaní, v televízii preteky sleduje množstvo ľudí. Dokonca aj tí, ktorí cyklistiku nemusia. Tour je našou výkladnou skriňou, ľudia sa radi pozerajú na jej zákutia, hrady a iné pamiatky. Leto bez Starej dámy si u nás len ťažko dokážeme predstaviť.
Existuje vôbec pre Francúzov niečo viac ako Tour?
Pravdaže. Zo športového hľadiska nie sú preteky absolútnou špičkou. Keď hrajú futbalisti na majstrovstvách sveta, či Európy, publikum je ešte početnejšie, ako pri kráľovskej etape v Alpách.
Krajina čaká na domáceho víťaza už 35 rokov. Nie je to príliš frustrujúce?
Samozrejme, nie je to nič príjemné. Ale nehovoril by som o frustrácii – minimálne v uplynulom období. Všetci dobre vieme, že v 90. rokoch, či na začiatku milénia, Richard Virenque a Laurent Jalabert nemohli vyhrať Tour. Francúzi jednoducho nemali šampiónov, ktorí by medzi fanúšikmi vzbudzovali nádej. Vlani boli zasa sklamaní, lebo zranený Thibault Pinot pred koncom vzdal boj o žltý dres aj keď je zrejmé, že ho mohol získať. Napokon, aj víťazný Egan Bernal uznal, že v horách bol silnejší.
Tento rok organizátori presunuli Tour na september. Uvidíme iné preteky ako zvyčajne?
Pravdepodobne áno. Nielen kvôli nezvyčajnému termínu. Cyklisti z Talianska, Španielska a Francúzska, ale aj Peter Sagan, ktorý žije v Monaku, nemôžu kvôli pandémii trénovať na cestách. Ale napríklad Nemci, Belgičania, či Švajčiari, áno. V poriadku, do začiatku pretekov stále zostávajú štyri mesiace, času na prípravu je stále dosť. Čo sa však určite zmení, je prístup k pretekom. Nikto nebude vedieť, ako sú na tom jeho súperi, dokonca aj automatické návyky medzi cyklistami v jednom tíme, tento rok nebudú dokonale fungovať. Favoriti na celkový triumf budú fyzicky svieži, môže im však chýbať mentálna pohoda, ktorá sa dá získať iba na pretekoch.
Kto by mohol zo situácie najviac vyťažiť?
Ťažká otázka, nedovolím si tipovať. Predpokladám, že budeme svedkami mnohých prekvapení.
Žeby Chris Froome, ktorý sa po dlhodobom zranení vráti do pelotónu?
Nemyslím si to. Ak by sa aj dal fyzicky absolútne do poriadku, vyžiada si to veľkú dávku psychických síl. Chris utrpel vážne zranenia, tie zvyčajne zanechajú na tele nezmazateľné stopy. Navyše, v tíme má veľkých súperov – Bernal je mladší a silnejší a nezabúdajme tiež na Gerainta Thomasa, víťaza z roku 2018. Vlani skončil druhý bez poriadnej prípravy.
Mimochodom, prečo Francúzi neznášajú Frooma?
Už to nie je také vypuklé, ako pred pár rokmi. Ľuďom prekážala obrovská dominancia britského tímu. Pripomínala im obdobie z 90-tych rokov, keď v pelotóne žiaril Lance Armstrong. Pre starších to bola zasa reminiscencia na atlétov Nemeckej demokratickej republiky a ich účinkovanie na olympiádach. V čase, keď boli tím Sky s Froomom na vrchole, sa objavili správy o elektrických motorčekoch v rámoch bicyklov. Je málo pravdepodobné, že by taký nemal k dispozícii aj Armstrong. Ťažko sa tomu verí.
Peter Sagan získal na Tour de France sedemkrát zelený dres. Nie je pre organizátorov problém, keď bodovaciu súťaž vyhráva stále ten istý muž?
Jedným zo základných princípov športu je súťaživosť medzi atlétmi, obzvlášť veľkými rivalmi. Pripúšťam, že z tohto pohľadu nie je Saganova dominancia najšťastnejšia. Avšak je tu jedno veľké ale… Sagan je medzi ľuďmi neskutočne populárny, na Tour ho doslova žerú. Môžu mať teda organizátori problém, keď deň čo deň majú na pódiu fanúšikovského miláčika?
V roku 2017 ho však pre údajný nešportový manéver poslali predčasne domov…
Bolo to rozhodnutie cyklistickej jury z UCI – organizátori nemajú tú moc. Naopak, boli veľmi sklamaní, lebo jedna z hviezd musela skončiť. Veľmi dobre si na to spomínam, aj my novinári sme zostali v šoku.
Bol to správny verdikt?
Sagan sa v špurte vo Vitteli nedopustil žiadnej závažnej chyby. Rozhodcovia pôvodne tvrdili, že porušil sériu pravidiel, no ja si to nemyslím. Konali zbytočne rýchlo. Napokon, o pár mesiacov museli svoje rozhodnutie revidovať. Predpokladám, že prsty v tom mali aj tímy, ktoré bojovali s Borou o zelený dres. Na jury vytvorili tlak, aby Sagana poslala predčasne domov.
Tento rok plánoval aj štart na Giro d'Italia, ktoré preložili na október. Viete si predstaviť, že by neprišiel na Tour?
Situácia sa vyvinula tak, že Tour výnimočne predchádza Giru. Sponzori budú tlačiť, aby po tom, ako sa na jar pelotón zastavil, mali na jeseň čo najviac publicity. Zatiaľ to nie je oficiálne, ale očakáva sa, že klasiky Paríž-Roubaix a Okolo Flámska sa tiež pôjdu v októbri. Dám vám teda jednu otázku: viete si predstaviť, že by Sagan neštartoval na Tour ani na populárnych monumentálnych klasikách? Ja si to predstaviť neviem.
História Tour si pamätá predovšetkým na celkových víťazov. Nezabudne raz preto na Sagana?
Raymond Poullidor štartoval štrnásťkrát, v ôsmich prípadoch sa dostal na pódium, ale nikdy nevyhral. Vo Francúzsku je extrémne populárny, možno viac, ako mnohí víťazi. Pravda, Sagan na žltý dres nikdy neašpiroval, avšak ciele, ktoré si dáva, spravidla splní. Fanúšikovia ho zbožňujú, som na sto percent presvedčený, že už navždy zostane súčasťou najslávnejších cyklistických pretekov na svete. Na legendy sa nezabúda.
Ak by ste mohli napísať scenár k tohtoročnej Tour, čo by v ňom bolo?
Určite by to boli nespútané preteky plné neočakávaných situácií a prekvapení. Azda niečo podobné ako vlani, keď Julian Alaphilippe držal celý svet v napätí prakticky až do konca.
Kto nakoniec vyhrá?
Thomas má 34 rokov, je to jeho azda posledná šanca triumfovať na Tour. Mojím favoritom číslo jeden je však Bernal. Ale vráti sa spolu s Quintanom do Európy? Francúzsky prezident Emmanuel Macron spomínal niečo o zatváraní európskych hraníc do konca septembra. Čo ak majú títo dvaja skvelí Kolumbijčania po sezóne? Otáznikov je veľa, teším sa na všetky odpovede, ktoré bude Tour de France postupne odkrývať.