„Peter Sagan sa u nás narodí raz za sto rokov, za ním je veľká výkonnostná priepasť a zatiaľ nevidím nikoho, kto by sa mu mohol aspoň priblížiť,“ vraví jedna z legiend slovenskej cyklistiky, bývalý československý reprezentant, 67-ročný Pavol Gálik. „Je stará známa vec, že nemáme pretekárov, ktorí môžu rovnocenne súperiť s najlepšími. Nevyniknú ani v slabšej konkurencii, než aká sa zišla na majstrovstvách Európy.“
Najvyššie na šampionáte skončil Baška
V pretekoch s hromadným štartom až 22 slovenských zástupcov nedokončilo preteky v Alkmaare. V cieli klasifikovali len tri juniorky, dvoch juniorov a v pretekoch elity Bašku. Ani oni sa však vo výsledkoch výraznejšie nepresadili. Najlepším umiestnením bola 21. priečka, ktorá patrí worldtourovému cyklistovi Erikovi Baškovi.
Gálik zdôrazňuje, že Sagan motivuje veľa ľudí, cyklistika je populárna, venuje sa jej množstvo nadšencov rekreačne. A najmä veľa malých detí prejavuje o ňu záujem, majú aj podporu rodičov. „Keď však prídu do veku, keď sa jej majú vážnejšie venovať, špecializovať sa a cieľavedomo trénovať, veľa z nich z cyklistiky odchádza.“
Problém vidí aj v tom, že ich vo vyššom veku už nedokážeme podchytiť a udržať. „Chýbajú nám dobre fungujúce kluby, tie, čo máme, zväčša len živoria, narážajú na nedostatok kvalitných trénerov a aj obetavých funkcionárov, ktorých sme kedysi mali dosť,“ tvrdí muž, ktorý viac ako desať rokov šéfoval cestnej cyklistike na Slovensku a stále sa ako dobrovoľník aktívne podieľa na organizácii pretekov.
„Nechcem zvaľovať vinu len na zopár cyklistov. Podľa mňa zaostávame systémovo a to v celom športe, nie je to len problém cyklistiky. Všade tam, kde je vo svetovom športe veľká konkurencia, sa naši reprezentanti – až na malé výnimky – nepresadia. O cyklistike to platí stopercentne, uplatniť sa v nej je veľmi náročné,“ tvrdí Gálik.
TV Pravda: Peter Sagan zavítal do Bratislavy. Na nábreží Dunaja sa stretol s fanúšikmi a odpovedal na otázky novinárov
Viac peňazí neprinieslo lepšie výsledky
Na ME sa nezišla najsilnejšia konkurencia, veľa špičkových jazdcov chýbalo. „Keď sa však na štart takýchto pretekov postaví 150 štartujúcich, je medzi nimi dosť výborných cyklistov. Predstavujú silnú konkurenciu, na ktorú súčasní slovenskí reprezentanti nemajú,“ myslí si. Gálik patril k špičke najmä v sedemdesiatych rokoch. "Keď som bol aktívny cyklista, pôsobil som v systéme, v ktorom sme chceli športovať, mali sme utvorené podmienky, nechýbala nám motivácia a ani ambície.
Bol som cyklista a reprezentant, malo to váhu, niečo to znamenalo. To už neplatí, nefunguje to tak. Spoločenská vážnosť športu sa zoslabila. Každý chce pekný bicykel a oblečenie, ale málokto má záujem aj viac a tvrdo pracovať, chýba mi väčšia ctižiadosť," domnieva sa účastník MS 1974, ktorý tri razy štartoval aj na kedysi mimoriadne populárnych Pretekoch mieru a vyhral na nich dve etapy.
Pripomína, že do cyklistiky v porovnaní s nedávnou minulosťou prúdili väčšie peniaze a takmer výlučne zo štátnych zdrojov. „Na výsledkoch sa to neprejavuje, ako by sme si želali. Už dlhšie sme ani z mládežníckej základne nevychovali výraznejší talent, ktorý by dokázal výraznejšie upútať. So znepokojením sledujem, že nás čoraz viac predbiehajú cyklisti aj z okolitých krajín – Česka, Rakúska, Maďarska. Keď raz padnete dole, tak cesta späť je vždy komplikovaná a nemusia pomôcť ani väčšie finančné injekcie.“