Foto: Profimedia
Zatiaľ čo Bernard Hinault nemal na ceste konkurenciu, v pelotóne ho zdobil obrovský rešpekt. Volali ho Šéf. Ale aj Jazvec, ktorý keď chytí korisť, nikdy ju nepustí.
Prezývku mu dal starší tímový kolega Maurice Le Guilloux, aby ho ňou mohol občas podpichnúť. Keď sa však o nej zmienil aj pred Pierrom Channym, ktorý pre L'Equipe prinášal spravodajstvo zo 49 ročníkov Tour, Hinaultovi prischla naveky.
„Jazvec je krásne zviera. Keď ho lovíte, ujde do nory a čaká. Keď však opäť vyjde von, útočí. To je dôvod mojej prezývky. Keď som naštvaný, idem domov, mesiac ma nikto nevidí. Keď sa však vrátim, vyhrám,“ povedal Hinault.
Preteky na mieru
Ale poďme na Tour de France 1979, kde sa Hinault tešil zo svojho druhého víťazstva na francúzskych cestách. Bol to neobyčajný rok, v ktorom sa bojovalo na čele, ale aj na konci štartového poľa.
„Pokiaľ bola Tour niekedy vykonštruovaná pre konkrétneho pretekára, tak potom určite táto. Obzvlášť, ak bol po dvojročných testoch v aerodynamickom tuneli Hinaultov cyklistický špeciál dokonale prispôsobený jeho nezvyčajne dlhým stehenným kostiam,“ píše sa v knihe Príbehy Starej dámy – sto ročníkov Tour de France.
Veď posúďte sami: organizátori sa rozhodli, že do itinerára pretekov zaradia až päť individuálnych časoviek v celkovej dĺžke 165 kilometrov a tri tímové, ktoré merali 176 kilometrov. No mohol si Hinault priať viac?
Zrejme nie.
Peklo na kockách
Úvodný týždeň nepriniesol žiadne veľké prekvapenie. Pelotón si poradil s Pyrenejami a „šéf“ mal na čele celkového poradia 53-sekundový náskok. Nič svetoborné – obzvlášť, ak ho v 9. etape na kockách postrehla jedna nepríjemnosť za druhou.
Defekt, ďalší defekt, protestujúci robotníci, ďalšia prepichnutá duša a v cieli manko tri minúty a 45 sekúnd na veľkého rivala Joopa Zoetemelka. Holanďan nečakal – naopak, každú príležitosť využil na útok.
Hinault na konci dňa na svojich súperov vypenil. „Mnoho z nich bude trpieť za to, čo dnes spravili,“ hneval sa. Avšak legendárny Jaques Anquetil, ktorý preteky komentoval pre francúzsku televíziu, v tom mal ihneď jasno. „Mohol stratiť oveľa viac. Dnes vyhral túto Tour,“ predpovedal.
Nemýlil sa. Nasledovali totiž časovky, v ktorých Hinault exceloval.
Boj o žltý dres sa od začiatku až do konca týkal iba dvoch mužov – Hinaulta a Zoetemelka. A ak píšeme, že do konca – myslíme tým až úplný záver. Posledná etapa je zvyčajne viac ceremoniálna ako pretekárska a tak to malo byť aj v roku 1979. Na lídra, ktorý si pripíja šampanským, sa predsa neútočí. Zoetemelk si však povedal – prečo nie?
Na jeho atak Francúz zareagoval a v cieli – keď mali pred ostatnými už viac ako dvojminútový náskok – dokonca Holanďana prešpurtoval.
Doping
Ročník 1979 bol z dnešného pohľadu prelomový. Nemec Manfred Donike vo svojom laboratóriu v Kolíne testoval pretekárov na užívanie anabolík – chemických látok, ktorých účinky posilňujú rast a budovanie telesných tkanív.
Po 17. etape v jeho sieti uviazol Talian Battaglin, líder súťaže vrchárov. V tom čase sa však za podobné prehrešky ešte neposielalo domov. Trest pripočítania desiatich minút v celkovom hodnotení a odobratia všetkých bodov v súťaži o bodkovaný dres sa vtedy zdal byť dostatočný.
Po tom, ako pelotón dorazil do cieľa, nachytali aj Zoetemelka. Desať minút, ktoré mu vzápätí pripočítali, ale na konečnom poradí nezmenilo vôbec nič. Tretí – portugalský veterán Joaquim Agostinho – totiž v Paríži strácal viac ako 27 minút. Zoetemelk však bol aspoň taký chlap, že sa k nečestným praktikám priznal.
Kto bude posledný?
Ak si myslíte, že na Tour sa bojuje iba o prvé miesto, potom sa mýlite. Lanterne rouge je pomenovanie pre pretekára, ktorý skončí posledný. Aj v tomto smere bol rok 1979 prelomový. Tentoraz sa súperilo tak tvrdo, že jeden z pretekárov na to doplatil.
Počas 21. etapy, ktorou bola – ako inak – opäť časovka, sa na poslednom mieste vyhrieval Francúz Philippe Tesniére. Avšak aj Rakúšan Gerhard Schönbacher si robil zálusk na pozíciu, ktorá je na rozdiel od iných podujatí, na Tour v žiari reflektorov.
Hinaultov výsledný čas, hodina, osem minút a 23 sekúnd bol pre ostatných určujúci. Tesniére však šiel tak pomaly, len aby neprišiel o Lanterne rouge, že prekročil povolený 20 percentný limit nad čas víťaza. Z Tour ho poslali domov. Schönbacher bol taký šťastný, že o tri dni pod parížskym Víťazným oblúkom zastavil a pobozkal asfalt. Až potom preťal cieľovú pásku.
Pre toto divadlo však nemali pochopenie organizátori Tour. V nasledujúcom roku sa rozhodli medzi 14. a 20. etapou vždy vyradiť posledného pretekára v celkovom hodnotení. Chytrák Schönbacher, ktorého sponzor finančne motivoval, aby skončil opäť posledný, prelstil aj nové pravidlá. Nie však svojho lídra Patricka Lefevra. Ten sa nemohol pozerať na to, čo Rakúšan stvára – vyvolal slovnú potýčku, po ktorej Schönbachera z tímu vyhodili.
Tour v znamení deviatky
Veľké víťazstvá, nečakané úniky, šialené pády. Najslávnejšie cyklistické preteky sú za dverami. Správny čas pripomenúť si, čo sa na tomto podujatí s bohatou históriou udialo počas predchádzajúcich ročníkov – končiacich sa číslovkou deväť. Počas nasledujúcich dní vám ponúkneme niekoľko príbehov, ktoré spoluvytvárajú jednu z najväčších športových udalostí všetkých čias.
TV Pravda: Slávna Tour de France sa blíži. Peter Sagan je pred jej štartom na správnej ceste, tvrdí v ďalšej časti relácie Týždeň v športe bývalý slovenský cyklista Peter Velits: