Slovákovi chýbali centimetre
V sobotu sa ide Miláno – San Remo. Sto desiaty raz. A Peter Sagan bude na prvom monumente sezóny útočiť deviatykrát. Dva razy bol štvrtý, dva razy druhý, naposledy šiesty. A z doterajších ôsmich štartov mal šesťkrát rovnaký čas ako víťaz, v jednom prípade zaostal o dve sekundy na trati, ktorá meria vyše 290 kilometrov. Triumfu sa nikdy nedočkal, vždy mu chýbal maličký kúsok.
Nevyspytateľná La Primavera s úctyhodnou tradíciou sa mu zatiaľ v rozhodujúcich okamihoch tradične obracia chrbtom. Prvý raz si išiel do cieľa po víťazstvo už v roku 2013, keď ešte nemal toľko skúseností zo svetového pelotónu. Tento ročník sa zapísal do histórie, úradovalo šialené počasie a preteky museli skrátiť o 53 km. Nič podobné sa predtým nikdy nestalo.
Organizátori vypustili z trasy dve stúpania na Passo del Turchino a Le Manie. Zastavili pelotón, previezli cyklistov v autobusoch na nový štart. Tí sa osprchovali, prezliekli, posilnili a pokračovali.
Sagan sa po opakovanom štarte držal znamenite. Ale takú zimu, dážď i sneh dovtedy nezažil. V cieli finišoval na prvom mieste, ale kde sa vzal, tu sa vzal, spoza neho vyrazil Nemec Gerald Ciolek a o galusku sa stal nečakaným víťazom. Pred dvoma rokmi s ním vybabral Poliak Michal Kwiatkowski. V záverečnom stúpaní na Poggio, kde sa často láme chlieb, Slovák vyštartoval zo skupiny. Jeho tempo udržali len Kwiatkowski a Alaphilippe. Ale ťahal len jeden – Sagan. Keď už bol cieľ nadohľad, šliapol do pedálov Poliak a o pár centrimetrov vyhral.
A vlani? Diali sa veľké veci. Šprintérsku klasiku, za ktorú toto podujatie považujú, vyhral čistokrvný vrchár. Vincenzo Nibali udrel necelých sedem kilometrov pred cieľom na Poggiu. „Bol jediný, kto dnes ukázal, že má gule,“ vyhlásil slovenský šampión.
| Sagan na Miláno – San Remo | ||
|---|---|---|
| Ročník | Poradie | Strata na lídra |
| 2011 | 17. | +27 s |
| 2012 | 4. | +2 s |
| 2013 | 2. | 0 s |
| 2014 | 10. | 0 s |
| 2015 | 4. | 0 s |
| 2016 | 12. | 0 s |
| 2017 | 2. | 0 s |
| 2018 | 6. | 0 s |
Najľahší i najzložitejší monument
Ten vie, že zradná Primavera už zatočila s mnohými favoritmi. „O pretekoch Miláno – San Remo sa zvykne vravieť, že sú najľahšie z jarných monumentov. Podľa mňa však zároveň platí, že bývajú často najkomplikovanejšie, lebo sú veľmi nevyspytateľné. Najmä preto, že v závere dlhej trasy stoja dva kopce a sotva sa dá vopred predpovedať, čo sa v nich stane. Cyklista v týchto pretekoch potrebuje na úspech aj nemálo šťastia. Každý rok sú iné a uvidíme, ako sa vyvinú tentoraz,“ vyjadril sa v rozhovore pre Pravdu žilinský rodák, ktorý by rád konečne prelomil smolu a finišoval na Via Roma v San Reme prvý.
Jeho záverečnú prípravu na jarné preteky narušili žalúdočné problémy, niekoľko dní nesedel na bicykli a v generálke na Tirreno – Adriatico nebol úplne vo svojej koži. Už pred rokom sa mu stalo, že z týchto pretekov odišiel prvý raz bez etapového triumfu či červeného trička v bodovacej súťaži, ktorú predtým vyhral štyri razy za sebou. Druhý skončil aj v bodovacej súťaži, aj v troch etapách. Teraz boli výsledky ešte horšie. Len raz finišoval druhý, v bodovacej súťaži padol na deviatu priečku.
Optimizmus však nestratil. „Veľmi sa teším, som pripravený,“ tvrdí pred štartom v Miláne. Jeho najväčšími súpermi budú Kolumbijčan Fernando Gaviria, Francúz Julian Alaphilippe, Talian Elia Viviani, Belgičan Greg van Avermaet, ale kandidátov na triumf je viac.
Nie je vylúčené, že sa rozhodne opäť na Poggiu, ktorého vrchol je štyri kilometre pred cieľom. Tam si cyklisti často pripravujú pozíciu na záverečný útok. Zjazd je technicky náročný a záverečné dva kilometre už vedú na širokej ceste v meste. Takmer polovicu víťazstiev majú na konte Taliani – 51. Slávny Belgičan Eddy Merckx sa tešil v San Reme sedemkrát.
Sagan bude lídrom tímu Bora-Hansgrohe. Pomáhať mu budú Poliak Bodnar, Ír Bennett, Luxemburčan Drucker, Nemec Burghardt, Taliani Oss a Gatto.