Už niekoľko sezón spolupracuje s Petrom Saganom aj v jeho profesionálnom tíme ako jeden zo športových riaditeľov Bory-Hansgrohe. Po majstrovstvách sveta v Innsbrucku zhodnotil situáciu v slovenskej cyklistike ostrými slovami.
So Saganom prežijete väčšinu roka, poznáte ho dobre. Mohol v Innsbrucku dosiahnuť viac?
Slovenská cyklistika nemôže byť len o Petrovi a nemôžeme ani od neho čakať stále zázraky. Jazdci jeho typu sa na štart týchto pretekov ani nepostavili. Odmietol sa ako trojnásobný majster sveta vzdať účasti, chcel to skúsiť. Je bojovník. Už veľakrát dokázal aj nemožné, potvrdil, že je silný pretekár a dosiahol úspech aj v najťažších podmienkach.
Mal nejakú šancu aj tentoraz?
Za istých ideálnych podmienok to možno mohlo klapnúť. Svedomito a cieľavedomo sa na preteky pripravoval, absolvoval kopcovitú Vueltu, po nej dobre regeneroval. Neurobil v príprave o nič menej ako v minulých rokoch, keď bol úspešný. Ale všetci mohli vidieť, aké typy pretekárov bojovali v závere a aký mali preteky profil. A akí silní jazdci aj vrchári preteky nedokončili. Nečakajme zázraky od jedného muža. Podal maximálny výkon, nestačilo to.
Odviedli maximum aj všetci ostatní reprezentanti?
V deň pretekov áno. Nemôžem povedať, že by neurobili, čo bolo v ich silách. Juraj Sagan je klasikár, Erik Baška čistý šprintér, nemali sme veľké oči. Bašku som nominoval len preto, lebo som nevidel momentálne nikoho iného, kto by bol lepší, mal skúsenosti z veľkých pretekov a zo spolupráce s Petrom. Aj kontinentálni jazdci bojovali. Mali sme rekordný počet miesteniek, ale nemáme cyklistov, z ktorých môžeme vyberať.
Myslíte si, že v Innsbrucku nastúpili najlepší, ktorých Slovensko má?
Som o tom presvedčený, nemáme lepších, toto bola naša najsilnejšia zostava. Chýbajú nám špičkoví vrchári.
Foto: TASR, Martin Baumann
Ani jeden zo Slovákov preteky nedokončil. Ako hodnotíte túto neradostnú realitu? Nečakali ste predsa len viac?
Tieto preteky nikomu z nás nemohli priniesť radosť. Mal som trochu inú predstavu a v kútiku duše som čakal, že problémy nastanú o niečo neskôr. Možno, že naši vydržia v pretekoch o niečo dlhšie, že sa niečo zásadnejšie začne diať až po druhom okruhu. Ale toto bola naša realita. Trať bola taká, aká bola a zázraky sa neudiali. Musíme sa zamyslieť, čo chceme ďalej robiť, ale takto to ísť nemôže.
V čom vidíte najväčší problém?
Začnime počítať, koľko máme tímov a pretekárov v elitnej kategórii, nenarátame ich ani na prstoch jednej ruky. Kontinentálni jazdci sú o dve triedy slabší ako ešte nedávno. Ich kvalita padá, čo potvrdzuje, že úroveň práce s nimi je v priebehu roka slabá. Z mládeže noví cyklisti do elitnej kategórie nepribúdajú. Saganov príklad motivuje deti, chodia s rodičmi na preteky, to je pekné, ale ak sa aj niekto uchytí, mám obavy, ako bude pokračovať. Chýba nám koncepcia, zázemie, výbery do 23 rokov. Nesúhlasím s tým, ako sa pracuje v slovenskej cyklistike, musíme zvoliť úplne inú cestu.
Aká je vaša predstava?
Potrebujeme inú základňu. Najmä viac klubov, v ktorých utvoríme podmienky a potom môžeme aj tlačiť na pretekárov, mať na nich vyššie nároky. Musíme chodiť na kvalitné preteky v silnej konkurencii. Za všetkým je najmä tvrdá a tímová práca. Je to ťažká cesta. Zatiaľ počúvam len samé výhovorky, samochvály, akí sme dobrí. Prípadne hľadanie alibi. A výsledok sme videli na majstrovstvách sveta. Musíme mať koncepciu a tiež zhodnotiť, kto s cyklistami robí a na akej úrovni.
To sa nedá zmeniť zo dňa na deň. Nemôžeme teda rátať v najbližšom čase s lepšími výsledkami?
Čiastočne možno áno, niečo sa dá zlepšiť relatívne rýchlo. Niektoré kluby celkom solídne pracujú v kategórii do 16 a 18 rokov, v kadetoch, napríklad CyS Žilina. Od trénera Milana Novosáda vychádzajú každý rok nejaké talenty.
Nedostávajú potom šancu, strácame ich?
Potom musia dostať priestor a naozaj kvalitne s nimi pracovať, aby sme zabezpečili ich ďalší rast. Musíme im zabezpečiť podmienky a klásť na nich nároky. Nemôžeme chodiť na preteky na druhý koniec sveta, niekde do Afriky, kde je priemer pretekov 38 km/h. Potom prídu na súťaž, kde sa ide tempo vysoko nad štyridsať a nemajú nijakú šancu. To sú jednoduché čísla, ktoré musíme pochopiť, ak sa chceme pohnúť z miesta. Nepotrebujeme falošné body a žiť z falošnej nádeje. Musíme sa stretávať s tými, s ktorými budeme potom súperiť aj na najvýznamnejších podujatiach.
Ukončili majstrovstvá sveta vašu cyklistickú sezónu?
Nie, mňa ešte čakajú preteky v Lombardii, jeden z piatich klasických monumentov roka. Predstaví sa na nich aj tím Bory-Hansgrohe.
Ale bez Petra Sagana…
To je ešte otvorená otázka.
Peter tvrdí, že sezóna sa pre neho skončila…
O jeho prípadnom štarte ešte debatujeme, nie je to úplne uzavreté.
Ako hodnotíte účinkovanie Bory-Hansgrohe v aktuálnej sezóne?
Vo všeobecnosti vládne spokojnosť, aj čo sa týka vedenia tímu. Sme vysoko v rankingu aj jednotlivcov aj tímov. Nové talenty sa zlepšujú, Peter dosiahol skvelé výsledky. Všetko ide, ako má.
V uplynulých dňoch sa spomínali nové zmluvy v tíme, predlžoval ju aj Peter Sagan. Ako je to s vami?
Zmluva sa končila aj mne, rokovali sme, ale o tom nechcem zatiaľ rozprávať. Môžem len povedať, že zostávam v cyklistike.
Ale budete pokračovať v Bore?
Nebudem to komentovať. To bude prekvapenie, ospravedlňujem sa, naozaj ešte nie je čas o tom rozprávať. Až po sezóne. Ale už som povedal – pokračujem v cyklistike.