Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Tam, kde stojí čas. Sagan si na tradíciu nepotrpí, do slávnej sprchy nevstúpil

Takmer 260 kilometrov na pedáloch, šesť hodín v sedle, jeden a pol kola na legendárnej klopenej dráhe a následne cieľová páska. Na nohách v tej chvíli hrajú všetky svaly, úsmev sa zračí iba cez zaťaté zuby a oči pod návalmi špiny vyzerajú až príliš smutne.

11.04.2018 16:14
debata (5)

A stále to nie je koniec. Monumentálna klasika Paríž – Roubaix pokračuje ďalej. V preslávených sprchách, v útrobách pod staručkým oválom.

Prach a blato francúzskeho vidieka si našli cestu do vlasov, nosa, uší, neunikla im ani tá najmenšia vráska na tvári unaveného cyklistu. Skúsení pretekári vravia, že to všetko schádza z tela postupne – podobne pomaly, ako ukrutná bolesť, ktorú jazdci cítia po najťažších pretekoch na svete ešte niekoľko dní.

Veteráni áno, Sagan nie

Zatiaľ čo víťaz Peter Sagan si dopraje pohodlnejšiu variantu – sprchu v tímovom autobuse Bora-Hansgrohe, 35-ročný Belgičan Philippe Gilbert si nesie uterák a mieri do múzea cyklistiky. Aj tak sa vraví „kúpeľni“ v Roubaix.

„Je to súčasť pretekov, vzácna tradícia, je dôležité sa tu osprchovať,“ vysvetľuje a pomaly si vyzlieka špinavý dres. „Ak sa pozriete na internet, nájdete tam niekoľko starších videí, v týchto miestach odznelo veľa skvelých myšlienok. Je príjemné tu byť,“ odpovie novinárovi z cyklistického portálu Velonews.

Preteky Paríž – Roubaix sú tak trochu zvláštne – azda aj schizofrenické. Ako inak nazvať miestami až neľudské súťaženie na hrboľatých cestách z 19. storočia – a to všetko na ultramoderných bicykloch? Alebo umývanie sa v predhistorických sprchách, kde pretekárov oddeľujú staručké betónové prekážky, zatiaľ čo vonku stoja novodobé autobusy s maximálnym komfortom? Peklo severu je návratom do drsnej minulosti.

Keď Gilbert opúšťa mýtické miesto legendárneho velodrómu, striedajú ho dvaja cyklisti Sunwebu. A hneď za nimi Mat Hayman z tímu Mitchelton-Scott’s. „Mám tam cedulku s menom,“ povie austrálsky víťaz z roku 2016. „Asi by som mal so sebou vziať aj niektorých mladších kolegov. Ráno boli ešte všetci odhodlaní, ale za uplynulých šesť hodín sa toho tak veľa udialo. Zrejme sú všetci už v autobuse,“ pripustí.

Hayman je stará škola, ktorá si aj naďalej ctí tradíciu. Tí mladší k nej pozitívny vzťah nemajú. V sprche ho vystrieda John Degenkolb.

Veľká betónová budova s bielym exteriérom sa nachádza hneď pri vstupe na velodróm. Okrem umyvárne je v nej aj bar a malé múzeum. Za posledných 80 rokov sa tam veľa nezmenilo. Vlastne nič – masívne dosky z chladného cementu a staré skrinky tam stoja už od 40-tych rokov minulého storočia.

Sprchy ako múzeum cyklistiky

Pelotón sa počas Paríž – Roubaix stretával vždy dvakrát. Na štarte a potom až v sprche. Presne na tomto mieste sa zmývali všetky nánosy blata, tu sa rozdávali rozhovory novinárom a triedili emotívne myšlienky. Dnes je to vraj inak. „Tímy usporadúvajú diskusie na WhatsAppe a pretekári, ak ich požiadate o interview, sú často neochotní a tvária sa ako obťažovaná obeť,“ tvrdí redaktor z Velonews.

„Aspoň raz počas kariéry by si mal každý cyklista vyskúšať sprchu v Roubaix. Je to tradícia,“ myslí si športový riaditeľ tímu Sky Servais Knaven. „Ste tam spolu s ostatnými jazdcami, všetci sú unavení a každý má za sebou jeden veľký príbeh. Keď sa stretnú pohromade, je to niečo mimoriadne,“ odpovie.

V Roubaix dvíhal ruky nad hlavu aj on – bolo to v roku 2001. Po slávnostnom ceremoniáli a nekonečných rozhovoroch pre médiá však už na staručkú sprchu nemal čas. Teraz sa tam vrátil aj s víťazným bicyklom, na ráme ktorého je stále stará špina z oných pretekov. „Mám tam svoje meno, je to niečo výnimočné. Sprchy v Roubaix sú miestom, kde sa kedysi umýval aj slávny Merckx. To je niečo, čo z vás robí súčasť histórie tohto športu,“ zamyslí sa.

Svoje si tam odžil aj Roger Hammond, v súčastnosti funkcionár Dimension Data. „Bol som tam každý rok, je to miesto, kde si cyklista uvedomí, že sezóna jarných klasík sa práve skončila. Sprchovať sa v spoločnosti takého velikána, akým bol Johan Museeuw. bolo fantastické. V tomto prípade bol šport skutočným ekvalizérom,“ pripustí.

A potom sa povznesie nad všetky emotívne spomienky a triezvo zhodnotí.

„Rozhodne to nie je najkrajšie miesto na svete, kde by ste sa mohli okúpať. Je tam neskutočná zima a žiadne súkromie. Vlastne – je to hrozné miesto, ale azda to najsprávnejšie, kde ukončiť tieto kruté preteky. Prečo by ste sa mali po 260 kilometroch utrpenia sprchovať práve v luxusnej kúpelni? Sú to preteky peklom a tak je správne, že aj umyváreň je ako z pekla,“ dodáva Hammond.

Prach, rany a únava

Časy sa menia. Aj keď organizátori robia všetko, aby v Roubaix zachovali historický nádych, tradícia umývania sa pod oválom postupne vymiera.

„Dnešní cyklisti bežia z cieľa priamo do autobusu. A prečo aj nie? Majú tam čisté oblečenie, teplé jedlo, nápoje a oveľa viac súkromia. A pravdou tiež je, že súčasná generácia jazdcov nesúťažila na mokrých kockách. Nečudo, že takmer nikto nemá potrebu zmyť zo seba špinu v slávnych sprchách v Roubaix,“ píše Velonews.

Gilbert zostáva jednou z mála výnimiek. Na Kráľovnej klasík sa zúčastnil už v roku 2007 ako súčasť francúzskeho tímu FDJ. Jeho vtedajší šéf Marc Madiot mu vtedy nedal na výber. „Museli sme tam ísť všetci. A teraz som tu preto, aby som precítil históriu tohto monumentu. Raz sa sem možno vráti viac jazdcov. Tieto sprchy sú súčasťou dejín,“ povie a poberie sa za kolegami.

Tak ako kocky, aj betónové sprchy sú neodmysliteľnou súčasťou Roubaix. Popísalo sa o nich už veľa, dostali niekoľko prívlastkov, ale azda najlepšie ich ducha vykreslil istý švajčiarsky novinár. Na jeho meno sa vraj po rokoch zabudlo, ale myšlienka zostala živá:

„Táto umyváreň je jediným strategickým miestom, kde sa život cyklistov aspoň na chvíľu zastaví. Snívajú o ňom ako pes o veľkej kosti. Čas z nej vytvoril legendu porovnateľnú s kamennými kockami. Je to priestor, kde sú dovolené slzy, grimasy a hlasné stony, kde sa rozpráva o nehodách a porovnávajú odreniny a iné zranenia. Je to miesto, kde sa umývajú prach, rany a únava.“

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #Paríž - Roubaix