Saganovi vojna na bicykloch nesedí. Ale túži po kocke z Pekla

Spamätávajú sa z nich týždeň

Mnohí cyklisti sa zhodujú, že tretí monument sezóny je vôbec najťažšia veľká klasika. Chystá sa zasa vojna na bicykloch, ako o tomto podujatí vraví šéf tímu Quick-Step Patrick Lefevere. A podľa Jacquesa Goddeta, ktorý dlho šéfoval Tour de France, „je to posledné veľké bláznovstvo cyklistiky“. V nedeľu sa uzavrie séria tohtoročných jarných klasík na dláždených cestách.

Cyklisti po nich bývajú vytrasení ako cigareta. Prejdú cieľom a potom potrebujú zopár dní, aby sa dali dokopy. Zdeněk Štybar, ktorý v roku 2015 a 2017 skončil na Paríž – Roubaix druhý, tvrdí, že z týchto pretekov sa jazdci spamätávajú celý týždeň.

Podujatie často komplikuje drsné počasie na severe Francúzska, ale najmä charakter pretekov, nekonečná jazda na úzkych a prašných cestách a obávaných 29 úsekov po kamenných kockách, takzvaných pavé.

Nie náhodou je hlavnou trofejou podujatia veľká kamenná kocka na doske. Každý z cyklistov túži po tom, aby si ju mohol odviesť domov.

Sagan na prvých tohtoročných monumentoch Miláno – San Remo i Okolo Flámska obsadil zhodne šieste miesto. Aj na Paríž – Roubaix bol doteraz najlepší – šiesty. Zúčastnil sa na nich šesťkrát a pripísal si výsledky, ktoré sú z prvých troch monumentov jeho najhoršie.

Pády, defekty, poruchy

A predsa platí, že preteky Paríž – Roubaix ho priťahujú a majú v jeho kariére špeciálne miesto.

Prvú skúsenosť s nimi zažil pred desiatimi rokmi v juniorskej verzii podujatia, obsadil v nej druhé miesto. Neskôr sa stali vôbec prvým z monumentov, na ktorý nastúpil – ako začínajúce ucho vo veľkom pelotóne v roku 2010. Zozadu ho niekto nabúral a preteky nedokončil. V roku 2011 ho obral o lepší výsledok ťažký pád. Dorazil do cieľa s veľkou stratou. Po týchto nepríjemnostiach dva nasledujúce ročníky vynechal.

Ale ani po návrate nemal na svojej strane šťastie. Zrádzal ho bicykel, prenasledovali technické problémy i pády.

V roku 2014 po defekte menil celý bicykel, ale po obetavom výkone finišoval šiesty. O rok neskôr päť kilometrov pred cieľom nahnevaný odhodil poškodený bicykel vedľa cesty, dostal nový, ale stratil cenné sekundy.

V roku 2016 sa zaplietol do dvoch pádov. „Každý sa ma pred pretekmi pýtal, či vyhrám, no toto je Paríž – Roubaix a nikdy neviete, čo sa stane,“ vravel v cieli.

Vlani ho pribrzdili dva defekty, najlepší mu ušli. „Nemal som najlepší deň,“ vyhlásil, ale z jeho slov nebolo cítiť rozčarovanie. „Zabojujem znovu o rok,“ dodal. Tá chvíľa je tu.

Dátum vzniku: 1896

V tíme Bora-Hansgrohe nastúpi aj jeho brat Juraj, Poliak Macej Bodnar, Talian Daniel Oss a traja Nemci Marcus Burghardt, Andreas Schillinger a Rüdiger Selig.

Možno povedať tradičná zostava, všetci štartovali na tomto podujatí aj pred rokom, s výnimkou Ossa, ktorý však v tom čase nebol členom zoskupenia. Aj v porovnaní s minulotýždňovými pretekmi Okolo Flámska nastala jediná zmena – Selig nahradil Pfingstena.

Preteky Paríž – Roubaix sa išli premiérovo v roku 1896 a prerušili ich len dve svetové vojny. Od roku 1977 posunuli štart asi 60 km od hlavného mesta Francúzska – do mesta Compiégne, odkiaľ vyrazia cyklisti aj tentoraz. Vedú rovinou, dovedna 257 km, cieľ bude na velodróme v Roubaix, kde finišuje pelotón s dvojročnou pauzou od roku 1943.

Najúspešnejšími jazdcami histórie sú na tomto podujatí Holanďan Tom Boonen a Belgičan Roger De Vlaeminck, vyhrali ho po štyri razy. „Tu som sa stal pretekárom a tu aj skončím,“ vravel pred rokom Boonen, ktorý sa lúčil.

Na Pekle severu štartoval pätnásty raz. Chcel odísť ako víťaz a osamostatniť sa na čele historického rebríčka. Všetko však vypálilo inak. Obsadil 13. miesto len 12 sekund za víťazom Gregom van Avermaetom, ktorý bude aj v nedeľu patriť k veľkým favoritom.