Písal sa 14. apríl 1985 a Holanďan Theo de Rooij, tak ako aj mnohí iní, vzdal slávnu monumentálnu klasiku Paríž – Roubaix. Extrémne unavený, celý od prachu zatínal zuby, aby miernil krutú bolesť.
Málo pochopenia mal aj Nemec Steffen Wesemann. Hoci už dvakrát skončil na pódiu, tentoraz v cieli prskal: „Je to niečo abnormálne.“ Avšak, keď sa ho novinári o pár minút opýtali, či by sa opäť postavil na štart, nezaváhal ani na sekundu. „Samozrejme, sú to najkrajšie preteky na svete,“ povedal.
Vitajte v Pekle severu. Alebo inak – dlažebných kociek a obrovského utrpenia.
Chyby kruto trestá
Tour de France má Alpe d'Huez, Giro d'Italia svoj Zoncolan, Vuelta Anglíru a Okolo Flámska zasa Paterberg. Aj Paríž – Roubaix má svoje ikonické miesto. Leží niekde uprostred pretekov, 94 kilometrov pred cieľom a láme sa na ňom nielen chlieb, ale aj kosti. Arenberg je bránou pre budúcich šampiónov – miestom nevýslovnej fascinácie a nespočetných intríg.
Takmer dva a pol kilometra dlažobných kociek uprostred lesa. Vraví sa, že zatiaľ čo po daždi sú ostatné pasáže pavé už suché, v Arenbergu je stále mokro.
„Ak tu raz spravíte chybu, následky môžu byť trikrát horšie ako kdekoľvek inde. Aj obyčajný defekt vás pošle na koniec štartového poľa, pretože dostať sa rýchlo k mechanickému vozidlu je takmer nemožné,“ povedal bývalý belgický víťaz Eric Vanderaerden.
Gilbert Duclos-Lassalle sa na velodróme v Roubaix radoval dvakrát. Nástrahy presláveného lesa, pod ktorým stoja prázdne uhoľné bane, pozná veľmi dobre. „Ak vás raz Arenberg vypľuje na zlej pozícii, viete, že boj o víťazstvo sa vás viac netýka,“ zaspomínal si.
Aj ďalší bývalý šampión, Thierry Gouvenou, považuje toto miesto za doslova rozhodujúce.
„Preteky sa dajú rozdeliť na dve časti – na to, čo sa udialo pred Arenbergom a po ňom. Lebo pokiaľ nie ste na jeho konci, myšlienky na Roubaix sú úplne zbytočné,“ dodal.
Arenberg je tradičným miestom cyklistického hazardu a dramatických príbehov – úžasným koktailom kociek, havárií, športovej slasti a nespočetných sĺz. Konečnou mnohých ambícií, nádejí zafúľaných blatom. Priestor, kde individuálne spomienky vytvárajú jednu veľkú históriu.
Konský trus zrazil šampióna
V roku 1998 sa slávny Belgičan Johan Museeuw postavil na štart v severnej časti Paríža. Týždeň predtým vyhral monument Okolo Flámska a predpokladalo sa, že o triumf zabojuje aj v Roubaix.
Do cesty sa mu však postavil arenbergský les. Pošmykol sa. Aj keď po tvrdom páde chcel pokračovať ďalej, s hrôzou zistil, že nielenže nedôjde do cieľa, ale ohrozená je aj ostatná časť jeho kariéry.
„Šli sme rýchlosť asi 50 km/h. Na kockách sa povaľoval konský trus a ani neviem, ako som sa ocitol na zemi. V tej chvíli som bol plný adrenalínu a túžil som pokračovať ďalej. Avšak akonáhle som sa postavil na nohy, nemohol som uveriť vlastným očiam. Koleno som mal otvorené a videl kosť. Zakričal som, ‚do riti, čo to je?‘“ spomínal v roku 2015 pre francúzsky denník Le Monde.
S kolenom rozbitým na franforce musela flámska hviezda nielenže pauzovať, ale aj zvádzať boj o zranenú nohu. „Problémom bol trus, z ktorého som sa nainfikoval,“ povedal. Trvalo osem dní, kým sa doktorom podarilo nájsť správne antibiotiká. Museeuwovi hrozila amputácia.
Tento príbeh mal však šťastný koniec. Lekári mu nohu zachránili. A tá mu o dva roky pomohla na Paríž – Roubaix triumfovať opäť. Potvrdilo sa, že hoci Kráľovná klasík vie byť poriadne nemilosrdná, dokáže aj odmeniť – šampiónov, ktorí jej preukážu dostatočný rešpekt.
Keď les vyradí celý tím
Aj v roku 2001 si v Arenbergu našli kosti cestu von. Philippe Gaumont bol síce na kockách prvý, no spadol a odnieslo si to stehno.
„Moje kolenné púzdro sa otočilo doprava a otvorená zlomenina mi trhala svaly. Pri rýchlosti 60 km/h a 180 tepoch za minútu sa mi do nich napumpovalo kolosálne množstvo krvi, takže striekala všade navôkol,“ prezradil.
Výsledok? Šesť týždňov na lôžku bez akéhokoľvek pohybu.
A ešte jedna spomienka, ktorá ilustruje nebezpečenstvo číhajúce uprostred lesa. V rokoch 1974 – 1983 Národný lesný úrad vo Francúzsku prejazd Arenbergom uzavrel.
Keď sa sem následne preteky vrátili, všetci cyklisti favorizovaného tímu Renault tu stratili nádej. Ich manažér Cyrille Guimard to komentoval takto: „Na konci Arenbergu jedna polovica mojich jazdcov ležela na chrbte a druhá dostala defekt.“
Paríž – Roubaix a špeciálne arenbergský les už dostali mnoho prívlastkov. Všetky drsné pomenovania robia z tohto podujatia azda najvábivejšie preteky v roku. Známy český cyklistický novinár Tomáš Macek napísal o Pekle severu:
„,Nie je to najdlhšia trať z monumentálnych klasík, tou je Miláno – San Remo. Nie je ani najstaršia, lebo tu je Liége – Bastogne – Liége, neláka k trati milión divákov ako Okolo Flámska. Napriek tomu sa hrdí titulom Kráľovná klasík.“