Foto: sampottsinc.com
Austrálčan Richie Porte ho mal v 9. etape z Nantua do Chambéry dosť na to, aby z hororového pádu nevyviazol s oveľa vážnejšími zraneniami. Ale zo športového hľadiska ho zasa bolo málo, lebo sen o celkovom triumfe, na ktorý podľa mnohých expertov a dosiahnutých výsledkov v aktuálnej sezóne pomýšľal oprávnene, sa mu tento rok rozplynul.
Dlhá história týchto prestížnych pretekov pozná mnoho vážnych pádov. Jeden z nich sa pripomenul práve v nedeľu, keď lekári pomáhali dokaličenému 32-ročnému lídrovi BMC. V roku 1983 nešťastne spadol aj Pascal Simon. Tak ako Porte, aj on narazil pri zjazde vo veľkej rýchlosti do kameňa.
Bolo 11. júla, pretekár tímu Peugeot sa deň predtým prekvapujúco obliekol do žltého dresu. S luxusným štvorminútovým náskokom. Na štarte desiatej etapy, ktorá viedla cez legendárne a mimoriadne náročné kopce Tourmalet, Aspin, či Peyresourde, stál nezvyčajne pokojne. Emócie, ktoré sa v ňom nahromadili pri myšlienke na celkový triumf, pred všetkými dokonale kryl. Akonáhle však vysadol na bicykel, vedel, že urobí aj nemožné, aby si najcennejší dres udržal. Riskoval. A veľmi.
Seriál: Z histórie Tour de France
Aj počas 104. ročníka Tour de France vám redakcia Pravdy prináša zaujímavé príbehy z histórie najpopulárnejších cyklistických pretekov na svete. Víťazstvá i prehry, pády a intrigy, doping či smrť. Aj takéto bývali preteky Okolo Francúzska.
To, čo strácal pri náročných stúpaniach, snažil sa dobehnúť v nebezpečných zjazdoch. Pri jednom nešťastne spadol. Cítil, dokonca počul, ako mu v tele praskla kosť. Tu sa však podobnosť príbehov Porteho a Pascala končí. Zatiaľ čo Austrálčana odváža sanitka do nemocnice, vtedy 26-ročný Francúz vysadá opäť na bicykel. V domnení, že ide "iba“ o kľúčnu kosť, pokračuje ďalej.
Trpí, trápi sa, hlava chce pokračovať, ale nohy protestujú. Nebojujú iba s prudkými stúpaniami, ale aj s neuveriteľnou bolesťou. Vo vytúženom cieli sa dozvedá veľmi krutú správu: „Máš zlomenú lopatku, Tour de France sa pre teba tento rok skončila,“ počuje z úst lekárov. Do Paríža zostáva stále viac ako týždeň, a aj keď bol stále v žltom, čokoľvek iné ako odstúpenie nikomu nedáva zmysel.
Simonovi však áno. Na druhý deň na štarte všetkých šokuje. Celé Francúzsko od Marseille až po Calais ho miluje, súperi v pelotóne ľutujú. Zatne zuby a vyráža vpred. V ústrety veľkému utrpeniu. "Z Tour de France sa nikdy neodchádza len tak. Odstúpiť vás môžu prinútiť iba veľmi vážne dôvody. Ak ste Francúz, príchod do Paríža pre vás znamená veľmi veľa,“ vysvetlil Simon po konci Tour 1983.
Žltý dres si udržal nasledujúcich šesť dní. Dávno by ho nemal, ale súperi, vysoko nad rámec nepísaných zásad, neútočili. Z úcty pred uboleným kamarátom. Vzdal to až v sedemnástej etape, z bicykla zosadol pod côte de La Chapelle-Blanche. "Bol som päť minút za pelotónom a neexistoval viac dôvod znášať tak ukrutnú bolesť. Keď som dal nohy dole z pedálov, bolo to ešte horšie,“ spomína Simon.
Dva rozličné príbehy, jedna spoločná otázka. Čo by sa bolo stalo, ak by Porte a pred 34 rokmi ani Simon, nespadli? "Netuším, či by som vyhral. Mohol som výrazne stratiť v jednej z horských etáp a ani časovka, ktorá bola pred nami, nebola moja špecialita. Faktom ale zostáva, že v tom roku Tour nemala favorita, všetko bolo otvorené,“ povedal Francúz.