„Skvelé, kúpim si pretekársky bicykel," reagovala s nadšením budúca hviezda, ktorá si v roku 1984 podmanila prvý ročník Tour de France Féminin, ženskej obdoby slávneho podujatia.
Otcovi sa však táto myšlienka nepáčila. Vnímal ju ako dcérin výstrelok a rozmar. Zmenil názor a namiesto peňazí jej daroval fotoaparát.
„Nezostávalo mi nič iné, ako vziať si pôžičku a získať vysnívaný bicykel. Podarilo sa, kúpila som ho v bazári za 600 dolárov," spomínala Martinová pre Guardian. V začiatkoch osemdesiatych rokov boli cyklistické pretekárky výnimočný úkaz, zaťatosti Martinovej otca sa teda ani nemožno čudovať.
Nádejná športovkyňa túžila po tom, aby napodobnila prvého muža, ktorý zvládol cyklistický maratón naprieč Amerikou. Okolie ju nebralo vážne. Podporovateľku tejto navonok šialenej myšlienky našla v mame.
„Bola úžasná. Povedala mi, že môžem zvládnuť všetko, čo si len zmyslím. A v prípade Martinovej to okrem americkej jazdy bolo ešte niečo veľkolepejšie – štart na legendárnej Tour de France.
Na jej piedestál však viedla ešte dlhá cesta plná driny. Písal sa rok 1983. Univerzitnú úroveň cyklistiky popri štúdiu pre radosť vystriedal tvrdý tréning. Túžba po ostrej súťaži na francúzskych cestách ju poháňala vpred.
„Pustila som sa do akéhosi súperenia sama so sebou. Do prípravy som zaradila aj náročné stúpania. Utvrdila som sa v tom, že na cyklistiku mám prirodzený talent," vraví.
Seriál: Z histórie Tour de France
Aj počas 104. ročníka Tour de France vám redakcia Pravdy prináša zaujímavé príbehy z histórie najpopulárnejších cyklistických pretekov na svete. Víťazstvá i prehry, pády a intrigy, doping či smrť. Aj takéto bývali preteky Okolo Francúzska.
Zakrátko získala súťažnú licenciu. Trénovala s mužmi v skromnom tíme, vďaka ktorému sa dostala na tamojšie preteky. Prvá previerka ambicióznej Martinovej posunúť sa o stupeň vyššie dopadla úspešne. A ďalšie výzvy tiež. Na podujatí Okolo Texasu pre chorobu takmer neštartovala. Napriek tomu, že nebola v stopercentnom stave, zomkla sily a ovládla úvodnú časovku.
Ľudia z jej blízkeho okolia tento úspech nebrali vážne, o svojich kvalitách ich musela dlho presviedčať.
„Z ich reakcií som cítila, že robím niečo, čo by som nemala. Podpory som sa nedočkala ani v zamestnaní od mojich nadriadených. Bolo to komplikované. Ale nezastavila som sa a bojovala o miestenku v národnom tíme," netajila ambície.
Načasovanie prvého ročníka Tour de France Féminin v roku 1984 nemohlo byť lepšie. Za myšlienkou štartu pretekárok stál Felix Levitan, jeden z organizátorov Tour de France, ktorá sa dovtedy spájala len s ostrieľanými mužskými pretekármi.
Spoločnosť sa rozdelila na dve skupiny. Medzi kritikov patril aj úradujúci šampión Laurent Fignon. „Ženy mám rád, ale radšej ich vidím robiť niečo iné…" vyjadril sa s úškľabkom.
Životný sen vtedy dvadsaťšesťročnej Martinovej sa – opäť pre chorobu – takmer nesplnil. V boji o návrat jej pomohol priateľ z cyklistického prostredia Steve Tilford, ktorý sa za kolegyňu prihovoril u trénera národného tímu Edwarda Borysewicza. Tomu sa uvoľnilo jedno miesto. Napokon prikývol. „Svoje rozhodnutie neoľutujete," uistila ho Martinová.
Tour Feminin mala podľa pravidiel Medzinárodnej cyklistická únie (UCI) oproti Tour de France o päť etáp menej (18). Cyklistky absolvovali 1080 km (muži 4000) a namiesto jedného voľného dňa ich mali päť. Aj keď boli jednotlivé etapy skrátené, kopírovali profily mužských – vrátane všetkých horských.
Tridsaťšesť pretekárok zo šiestich tímov štartovalo pred mužmi a finišovali na rovnakom mieste, teda aj s početnou podporou fanúšikov. Médiá sa pýtali, či aspoň jedna z jazdkýň dorazí na Champs-Élysées.
„Nikdy som ani len nepomyslela na to, že by som to nezvládla. Bláznivé bolo skôr to, že Francúzi riešia takéto veci," vravela Martinová.
Novinári sa sústreďovali skôr na zástupkyne talianskeho a holandského tímu, Američanky boli veľkou neznámou. Už prvá etapa zmenila ich pohľad.
V nej finišovala Martinová na tretej priečke. A držala sa vysoko aj v ďalšom pokračovaní ženskej verzie Tour. Pelotón sa v 12. etape presunul na premiérovú etapu v Alpách. Toto bola šanca pre ambicióznu Martinovú.
„Túžila som po bodkovanom drese pre najlepšiu vrchárku. Chcela som všetkým ukázať, že hory sú môj svet," vravela. Prognóza jej vyšla do bodky. Zvyšku štartového poľa nadelila v cieli 10 minút.
V celkovom hodnotení sa priblížila k holandskej líderke Helen Hageovej. Tá viedla o minútu a štyri sekundy. Boj medzi dvoma cyklistkami už dostal svoj priestor aj v médiách. Útok neznámej Američanky na žltý dres si všimol i prestížny denník New York Times. Dovtedy priniesol len krátku správu pred začiatkom pretekov…
Martinovej výkony uchvátili domácich fanúšikov, ktorí si našli novú obľúbenkyňu v pelotóne. Ona si povzbudzovanie užívala. „USA, do toho, kričali na mňa po francúzsky. Boli veľmi hluční. Nabíjalo ma to energiou, pri takej podpore som vôbec necítila únavu," vravela.
Aký bol rozdiel v súperení v mužskom a ženskom pelotóne?
„Takmer žiadny. V tvárach žien sa pri stúpaniach odzrkadľovalo rovnaké odhodlanie a túžba po víťazstve ako u mužov," všimol si fotograf Graham Watson. „Akurát sa mi zdalo, že ženy si preteky užívajú viac, predsa len, čelili menšiemu tlaku," dodal žurnalista, ktorý odišiel do dôchodku tento rok po takmer štyroch dekádach.
Martinová sa dočkala žltého trička a v závere si vybudovala náskok. Jej otec sa až v tom čase zmieril so športovým smerovaním svojej dcéry a uznal jej nesporné cyklistické kvality.
V poslednej etape po víťazstve pod Víťazným oblúkom počula z publika známy hlas volajúci jej meno. Otočila sa a uvidela otca. Ten dojatý preliezol plot oddeľujúci cestu od fanúšikov a bežal za dcérou – prvou šampiónkou Tour de France Féminin.
„Prekvapilo ma, čo si dovolil na takom prísne stráženom mieste, keďže vždy striktne dodržiaval všetky pravidlá. Niečo také by mu pred rokmi ani nenapadlo. Usporiadatelia sa ho snažili zastaviť, no napokon pochopili, o koho ide. Tešili sme sa spolu, bolo to ako v rozprávke," smiala sa Martinová.
Pre USA vybojovala prvý triumf na Tour de France – v čase 29 hodín, 39 minút a 2 sekundy.
„Myslela som si, že to bude náročnejšie," vtipkovala. Druhá Hageová zaostala o tri minúty. Z Američanky sa stala hviezda, ktorá dokázala, že aj nežné pokolenie dokáže čeliť nevyspytateľným cestám cyklistickej kráľovnej.
Na pódiu zapózovala aj s mužským víťazom Fignonom, ktorý obhájil triumf. To bolo jediné, v čom boli na rovnakej úrovni. Na dnešný prepočet si domáci šampión zarobil 225-tisíc dolárov, Martinová len tisíc.
„Aj tie peniaze som si rozdelila s tímom. Ľudia si mysleli, že som si prišla na majland, ale nebolo to tak. A ani mi o to nešlo. Robila som to z lásky."
Pretekala do roku 1986, keď ju zastavili zdravotné problémy. Mala dve zamestnania, aby pokryla náklady na štartovné na Tour de France aj iné preteky. Podľa vlastných slov sa jej to oplatilo:
„Každý deň som strávila na bicykli, počas pretekov sa o mňa starali, dostávala som masáže. A navštívila Francúzsko. Je to pre mňa najkrajšia vec na svete."
Dnes 59-ročná Martinová svojím príbehom inšpirovala mnoho začínajúcich cyklistiek nielen v Spojených štátoch amerických.
Obnovia ženské etapové preteky?
Ženská verzia pretekov Tour de France v priebehu rokov menila názvy, jej posledný ročník v starom formáte sa uskutočnil v roku 2009. Podľa slov organizátorov nenaplnila z pohľadu záujmu médií a sponzorov ich ambície. V posledných troch rokoch sa v cieli na Elyzejských poliach uskutočňuje jednodňové podujatie La Course, ktoré by mohlo byť znovuzrodením ženskej Tour de France Féminin. Tento rok sa ženský pelotón predstaví na najťažšom horskom dojazde s finišom na slávnom Col d'Izoard vo štvrtok 18. júla a najlepšie cyklistky získajú právo štartu o dva dni v netradičnej stíhačke na štadióne Orange Vélodrome v Marseille.