V tomto úsilí bude pokračovať aj pred Tour de France a olympijskými súťažami v Riu de Janeiro. Odhaduje, že do konca roka preverí až 12-tisíc bicyklov.
Najprv musia niekoho chytiť
Pretekári odmietajú, že používajú takúto nedovolenú pomoc a mnohí sa už vyjadrili, že ak by sa potvrdili podozrenia a niekto sa znížil k takejto forme dopingu, mal by dostať cyklistické doživotie. Zhodol sa na tom aj generálny manažér popredného profitímu Etixx-Quick Step Patrick Lefevere a jeho špičkový český jazdec, trojnásobný majster sveta v cyklokrose Zdeněk Štybar počas víkendovej návštevy Slovenska.
Zatiaľ prichytili s motorčekom len mladú Belgičanku Femke van der Driesscheovú na tohtoročných MS v cyklokrose. „Na pretekoch v cyklokrose pravidelne kontrolujú bicykle,“ potvrdil Štybar. „Preto neverím, že zo špičkových pretekárov by to niekto riskoval. Monitorovali nám bicykle hneď po príchode do cieľa a nič nenašli. Zažil som kontroly veľakrát, súhlasím s nimi.“ Lefevere naznačil, že zatiaľ je možno až príliš veľa rozruchu a pre nič. „Treba mať dôkazy alebo byť ticho. Keď sa povie A, musí zaznieť aj B. Najľahšie je obviňovať bez dôkazu, to je veľmi nebezpečná cesta,“ vyhlásil, ale ani on sa nebráni prísnym kontrolám.
Podobný názor vyjadril nedávno aj trojnásobný majster sveta z tímovej časovky Peter Velits. „Je to ďalší problém cyklistiky, ktorý sa začína vynárať. Považujem ho za reálnu hrozbu, lebo technika je už taká vyspelá, že to naozaj nie je technicky nijaký problém. Motorček môže pomáhať zvyšovať výkony. Ale či to naozaj takto funguje, je otázkou.“
Vynášanie predčasných obvinení, ako sa to v posledných týždňoch stalo, nie je podľa neho správne. „Nehovoril by som už o škandále, keďže nijakých jazdcov ešte priamo nechytili. Najprv sa to musí stať. Neviem, či by niekto takto podvádzal, či sa to môže objaviť aj v pretekoch. Bez dôkazov by sme mohli spochybňovať každý dobrý výkon, každý únik. Proti kontrolám však nemám nič, aj keby boli častejšie a detailnejšie. Aj ja som sa im v sezóne už viackrát podrobil, napríklad pred pretekmi Paríž – Nice,“ približoval slovenský reprezentant.
Cyklista o dopingu vie
Na rozdiel od niektorých iných názorov vylučuje, že cyklista by nevedel o prípadnej nedovolenej pomoci. „Vie odhadnúť, ako na tom výkonnostne je, na aký výkon si môže trúfať. Nemyslím si, že by nepostrehol, že odrazu sa mu ide ľahšie, že mu čosi pomáha. Aj keby mal výbornú formu, cítil sa výborne. Bez jeho vedomia by to nešlo a zvalovať zodpovednosť na tím a mechnika by bola hlúposť.“
Video, ktoré uverejnili v Taliansku i Francúzsku, zachytilo pád Kanaďana Rydera Hesjedala na Giro. Jeho zadné koleso sa ešte dlho krútilo, už bez pričinenia pretekára. To sa považuje za nepriamy dôkaz, že v bicykli bol namontovaný motorček. Velits s tým nesúhlasí. „Poznám tieto videá, ale netrúfal by som si na ich základe vynášať súdy. Stále sú to dohady a špekulácie. Istotu by sme mali, keby vtedy bicykel zobrali na kontrolu a motorček v ňom našli.“
Privítal by viac kontrol, ale sofistikovanejších ako doteraz. „Komisári UCI využívajú v podstate silný magnet, ktorý by mal rozpoznať, že je niečo v ráme. Hovorí sa, že účinnejší by bol röntgen, ale v jeho prípade narážame na logistické a technické problémy. Dočítal som sa, že napríklad v Belgicku je zákon, ktorý ho nedovoľuje voľne používať na verejnosti kvôli žiareniu,“ vysvetlil.
O používaní motorčeka medzi cyklistami sa bežne hovorí. „Je to len v rovine žartovania. Keď nám to nejde, vravíme si, že motorček nám dnes nejako nefunguje,“ zakončil s úsmevom Peter Velits.