Austrálčan žijúci v Beskydách na Morave môže ako druhý cyklista v histórii dokončiť už dvanástu Grand Tour v rade. Preto sa aj v sobotu postavil na štart ôsmej etapy v Rennes a bude znášať bolesť, s ktorou od nedeľného pádu žije 24 hodín denne.
Tridsaťštyriročný Hansen je železným mužom v pelotóne Tour. Od Vuelty v roku 2011 dokončil zatiaľ všetky trojtýždňové preteky Grand Tours: čiže Giro d'Italia, Tour a Vuelta počas jedného roka. V nedeľnej druhej etape, ktorú v závere poznamenal silný vietor, dážď i pády, si ale vykĺbil v ramene spojenie lopatky s kľúčnou kosťou a odvtedy pokračuje so starostlivou bandážou.
„Trochu to zmierňuje bolesť. Ale naozaj len trochu,“ napísal na twitteri. „S bolesťou raňajkujem. Vlastne nič iné ani necítim. Doktori mi povedali, že to budú najkrutejšie tri týždne,“ opísal člen belgického tímu Lotto-Soudal a kolega nemeckého špurtéra Andrého Greipela, ktorý na tohtoročnej Tour vyhral už dve etapy.
Hansenv už celkovo dokončil pätnásť etapových pretekov veľkej trojky, trikrát vzdal (dvakrát Giro a raz Tour). Tohtoročnú Tour plánuje dokončiť, aj keď sú pred ním ešte dva týždne a každé stúpanie, každá zákruta sú pre neho muky. Za každú cenu chce ale dôjsť do Paríža a vyrovnať rekord Španiela Bernarda Ruiza z rokov 1954 až 1958.
A humor nestráca. „Raz som čítal štúdiu, že každý profesionálny cyklista, ktorý najťažšie etapové preteky dokončí, žije o päť rokov dlhšie. Ak to tak je, tak ja nikdy nezomriem,“ povedal. Navyše život na dlhých pretekoch vraj má svoje výhody, ktoré dokáže oceniť. „Nemusím variť, prať alebo upratovať, len jazdím na bicykli,“ uviedol rodák z Queenslandu, ktorý pred rokmi prišiel do Česka za láskou a usadil sa vo Frýdlante nad Ostravicí.
V poradí Tour figuruje po piatkovej siedmej etape na treťom mieste od konca so stratou takmer hodiny, ale pár potlčených cyklistov už vzdalo. Hansen to rozhodne v pláne nemá. O hetrik z Grand Tous sa pokúša štvrtýkrát. „Proste to mám rád. Keď som to išiel prvýkrát, chlapci z tímu si mysleli, že som blázon. Druhýkrát si hovorili, že to skúšam zopakovať a teraz už chápu, že je to pre mňa úplne normálne,“ opísal.
Na Gire i Vuelte sa dočkal aj etapového vavrínu. Teraz má však iné myšlienky po tom, čo si vykĺbil rameno už druhýkrát za mesiac. Zvlášť etapa na kockách mu dala zabrať. „Kričal som tam ako dieťa,“ povedal cyklista, ktorý pred dvoma rokmi dokončil Giro aj so zlomenou hrudnou kosťou.