„To by sa pokojne mohlo stať, že v každej etape by traja-štyria cyklisti skolabovali,“ zdôrazňuje. „Nie každý by si mohol dovoliť perfektnú lekársku starostlivosť a kontrolu. Hoci vo viacerých iných športoch ide o väčšie peniaze ako v cyklistike, aj v nej sa dajú zarobiť veľké sumy. Aj v bežnom živote sa stane, že sa nájde niekto, kto je ochotný za tisíc eur urobiť podvod, aj zabíjať. Doping musí zostať zakázaný a pretekári prísne kontrolovaní.“ Podľa neho, ten, kto vyhrá zakázaným spôsobom, sa dopúšťa aj finančného podvodu.
„Pretekár, ktorý jazdí poctivo a skončí druhý alebo tretí, prichádza o priame peniaze. V podstate ho víťaz okradol. Premieta sa to aj do ďalšej jeho kariéry, pretože dostane horšiu zmluvu, nemá takú podporu sponzorov a podobne.“
V boji proti dopingu vidí najmä v cyklistike najväčšiu nádej v biologických pasoch. „Každý pretekár by sa mal podrobiť štyri razy do roka v certifikovanom laboratóriu testom a ak mu namerajú hodnoty, ktoré nemohol za tri mesiace dosiahnuť nijakým tréningom, vyvodil by som z toho sankcie. A vôbec by som neskúmal, o akú látku ide, pretože niektoré podporné prostriedky sa ani nedajú v tom okamihu odhaliť,“ vyslovil svoju predstavu Privara.
Podľa neho je dopingových hriešnikov stále dosť a je potrebné ich odhaľovať. Tour de France, ktorá v týchto dňoch púta pozornosť fanúšikov, je mimoriadne náročná.
„Je, samozrejme, zložité absolvovať päť dní za sebou vždy dvestokilometrovú etapu, ide o veľkú záťaž, ale dôležité tiež je, akým tempom to cyklista zvládne. Každého, kto je lepší, však nemožno bez dôkazu a po množstve dopingových testov, ktoré absolvuje, obviňovať, že využíva nedovolenú podporu. To, čo bolo v športe pred dvadsiatimi rokmi málo predstaviteľné, je teraz bežné. Hranice sa posúvajú, dnes sú tréningové metódy dokonalejšie, iná je technika a aj rôzne povolené prostriedky, ktoré zvyšujú výkon,“ pripomína šéf slovenskej cyklistiky.