Merckx bol kanibal na bicykli, ktorý nenechal súperom ani omrvinky

Pretekára, ktorý v 60. a 70. rokoch 20. storočia vyhrával naozaj všetko. Nielen Tour de France či Giro d'Italia, ale aj jarné klasiky, menšie etapové preteky, lokálne kritériá či dobre platené exhibície. Merckx neznášal slovko prehra a bolo mu jedno, či má za súperov najlepších vrchárov a časovkárov sveta alebo kamarátov z ulice.

Komédia s dopingom na Gire, vybitá zlosť na Tour
Keď v roku 1968 málo známy 23-ročný Belgičan bez známok zvýšenej únavy vyliezol ako prvý na Tre Cime di Lavaredo pod známy trojzubec v Dolomitoch, súperi spozorneli. Zrodil sa nový šampión Gira. V tom roku ovládne aj klasiky Miláno – San Remo a Paríž – Roubaix, ale na Tour de France si ešte netrúfa.

Merckx odoláva aj miliónovému vábeniu od Coca-Coly, ktorá by ho rada videla na Tour v belgickom národnom drese. Osud to zariadil tak, že Kanibal začal požierať svojich súperov na francúzskych cestách až o rok neskôr.

Seriál: Z histórie Tour de France

Počas 100. ročníka Tour de France vám redakcia Pravda.sk prináša niektoré zaujímavé príbehy z histórie najpopulárnejších cyklistických pretekov na svete. Víťazstvá i prehry, pády a intrigy, doping, či smrť. Aj takéto bývali preteky Okolo Francúzska.

Čítajte seriál História Tour de France

Na svoju prvú Tour de France však prišiel zdravo naštvaný. Mal dôvod. Z Giro d'Italia sa musel porúčať predčasne, keď po jednej z ľahších etáp neprešiel dopingovou kontrolou. Išlo údajne o konšpiráciu. Niekto z kolegov mu mal nasypať do vody zakázaný reaktivan. Taliani si jednoducho neželali, aby ich Giro opäť vyhral čoraz suverénnejší Belgičan. Účel svätil prostriedky. Víťazom sa stal miláčik domáceho publika Felice Gimondi a Talianom patrilo prvých osem miest v celkovom poradí.

Ako rýchlo Merckxa potrestali, tak rýchlo ho aj omilostili a zrušili jeho dvojmesačný dištanc. Verdikt Medzinárodnej únie cyklistických profesionálov bol nanajvýš schizofrenický:

"Chválime talianskych organizátorov za to, že bojujú proti dopingu, ale pre procedurálne chyby pri testovaní môže Merckx súťažiť na Tour de France.“

A tam to rozbalil naplno. Keď pelotón prichádzal do Pyrenejí, mal už na čele osemminútový náskok pred Francúzom Pingeonom. To mu však nestačilo. Pred známym okruhom smrti vyráža dopredu ako raketa a na vrchole Col d' Aubisque má náskok 7 minút. Do cieľa o 130 km ďalej ho zvýši o ďalšiu minútu…

Do konca Tour zostáva šesť etáp, ale preteky sú rozhodnuté. Merckx víťazí celkovo s náskokom 17:54 min pred Pingeonom. Belgičan sa stáva kráľom Tour de France po troch desaťročiach. K žltému dresu pridáva aj zelený pre najlepšieho šprintéra a vrchára a je tiež vyhlásený za najagresívnejšieho jazdca pelotónu. Samozrejme, že je aj členom víťazného tímu Faema.

"Vybil som si zlosť za Giro. Som spokojný,“ znejú jeho slová v parížskom cieli. O rok neskôr víťazí Merckx na Giro aj Tour a stáva sa len tretím cyklistom v histórii, ktorému sa to podarilo. Jeho osem víťazných etáp je vyrovnaným rekordom na francúzskych cestách.

Foto: www.wikipedia.com

Eddy Merckx Eddy Merckx v drese talianskeho tímu Molteni.

Smoliar Ocaňa, Merckx odmieta žlté tričko
V roku 1971 Belgičan mení tímové farby (Faemu za Molteni), ale zostávajú talianske. Na Tour de France do tretice dominuje, no tentoraz aj vďaka priaznivým okolnostiam. Medzitým mu vyrástli konkurenti a jedným z nich je Španiel Luis Ocaňa. V polovici pretekov mu v Alpách uniká a vybuduje si takmer desaťminútový náskok. Experti aj fanúšikovia sú v šoku. Čo sa to stalo s belgickým kanibalom?

V 14. etape sa chystá na odvetu, na trase sú tri pyrenejské vrcholy a Merckx je odhodlaný útočiť. Na Portet d'Aspet sa Ocaňa drží ako kliešť, to isté aj na Col de Mente. Na tomto kopci sa však obloha zamračila, začalo sa blýskať a spustil sa poriadny lejak. Do toho ešte hustá hmla a takmer nulová viditeľnosť. Pri zjazde z Mente ide na mokrej ceste takmer o život.

"Nie že ti napadne držať sa Merckxa. On je lepší zjazdár ako ty,“ odporúča Ocaňovi riaditeľ jeho tímu Bic. Španiel sa však zaťal a doplatil na to. Merckx neudrží kontrolu nad bicyklom a končí na krajnici. Ocaňa prepadáva cez neho, ale zatiaľ čo Belgičan po výmene reťaze vstáva a pokračuje, Ocaňa má smolu. Zozadu do neho ešte narazili Holanďan Zoetemelk a Portugalčan Agostinho a odnáša si to narazené rameno, bok aj obličky. Líder Tour leží na ceste, zvíja sa od bolesti a neskôr upadá do bezvedomia. Jeho cesta za slávou sa končí v nemocnici.

Merckx víťazí v náročnej etape a dostáva sa na čelo celkovej klasifikácie. Z úcty k Ocaňovi však nejde na slávnostný ceremoniál a odmieta si obliecť žlté tričko. "Musím si ho najprv zaslúžiť,“ odkazuje fanúšikom aj neprajníkom. Neskôr vyhráva ešte dve etapy a tretí raz sa stane víťazom Tour. Rok 1971 je pre Merckxa celkovo najúspešnejší. Je víťazom Gira, Tour a tiež profesionálnym majstrom sveta. Celkovo je v 54 pretekoch dekorovaný ako ich víťaz.

Úder do brucha od fanúšika a prehra s Thévenetom
V nasledujúcich troch rokoch víťazí Merckx na Tour de France dvakrát. V sezóne 1973 nemôže, lebo neštartuje. V roku 1974 sa mu pokloní aj história, piatym víťazstvom sa doťahuje na Francúza Jacquesa Anquetila. Napriek tomu sa ho už súperi neboja ako predtým. Už to nie je ten suverén ako v roku 1969. "Mení taktiku a zrazu stojí aj o časové bonusy na prémiách a špurtoch. Stáva sa zraniteľným,“ píše sa v knihe o Tour de France Príbehy Starej dámy.

V roku 1975 prišlo to, čo málokto čakal. Merckx neskončil Tour ako víťaz. Pred stúpaním na Puy de Dome je ešte prvý, ale v nečakanej chvíli ho jeden z divákov (ani ho poriadne nepotrestajú) udrie do brucha. Odolný Belgičan lapá po dychu, ale šliape ďalej. Následky sú však katastrofálne. V cieli etapy síce veľa nestratí, ale dostáva injekcie proti bolesti aj lieky na riedenie krvi a už nebude v poriadku.

Potom prichádza kráľovská etapa v Alpách s piatimi stúpaniami. Merckx je pred cieľovým stúpaním vpredu, na najväčšieho súpera Bernarda Théveneta má dve minúty k dobru. Náhle je všetko inak. Do cieľa zostávajú 4 km, keď sa mu zatmie pred očami a opúšťajú ho sily. Keď okolo neho prechádza Talian Gimondi, nechce veriť vlastným očiam. Veľký šampión vyzerá ako kôpka nešťastia. Keď ho dostihne aj Thévenet, má pocit akoby Merckxa pohltil roztápajúci sa asfalt.

"Teraz ho doraz, je hotový,“ kričia na Théveneta zo sprievodného auta jeho tímu. Francúz sa chopí šance a v cieli je o dve minúty skôr ako Merckx. Neskôr jeho náskok narastá na 3:20 min a jedna z fanúšičiek pri trati drží veľavravný transparent: „Merckx je porazený! Bastilla padla!“

Tridsaťdva rokov a prázdna nádrž
Ešte to celkom nebola pravda. Belgický buldog (ale už nie Kanibal) zmobilizuje všetky sily a na zostávajúcich alpských kopcoch sa pokúsi o zvrat. Smola sa mu však nalepí na galusky. Po ďalšej kolízii padá a krváca. Nielen to. Má silno narazené koleno aj bok, zlomenú lícnu kosť aj sánku. Odmieta dôkladnejšie ošetrenie a napriek tomu, že môže prijímať iba tekutú stravu, pokračuje do úplného vysilenia. V parížskom cieli je 2:47 min za Thévenetom.

Na pódiu za cieľom stojí francúzsky prezident Giscard d'Estaing. Po jednej ruke má Théveneta a po druhej Merckxa. Napodobní ringového rozhodcu v boxe a zdvíhne tú so svojím krajanom. Vzápätí znie Marseillaisa a tisícky fanúšikov sú vo vytržení. Končí sa jedna veľká cyklistická éra.

"Keby som vtedy v roku 1975 dal na rady lekárov a odstúpil z Tour, mohol som si predĺžiť kariéru. Bez poriadneho jedla a na práškoch som bol úplne mimo, ale chcel som dokončiť,“ vravel Merckx po rokoch.

V roku 1977 sa na najslávnejšie preteky ešte raz vráti, ale v kopcoch je to už len trápenie. Končí celkovo šiesty vyše 12 minút za Thévenetom. O rok neskôr sľubuje ešte jeden návrat, ale už ho nezrealizuje. "Moja nádrž je prázdna. Nedokážem sa zodpovedne pripraviť na Tour. Končím kariéru,“ vyhlásil na tlačovej konferencii 28. mája 1978. Mal len 32 rokov.