Vpredu zostáva už len štvorica. Tvoria ju obhajca titulu Cornet, Pottier, Aucouturier a Trousselier. Novinár a zároveň riaditeľ pretekov Henri Desgrange zo sprievodného auta vidí ako pretekári jeden za druhým zosadajú z bicyklov a kráčajú popri nich. Až na jedného. René Pottier bojuje ako lev a rýchlosťou 20 km/ h sa vyšplhá až na vrchol. Ako jediný na bicykli.
"Pri tom stúpaní sa mi naskytol jeden z najvzrušujúcejších pohľadov, aké som kedy zažil. Ľudská odvaha nepozná hranice a trénovaný športovec dokáže divy,“ telegrafoval Desgrange do redakcie.
V Pottierovi našiel nového hrdinu Tour. A to aj napriek tomu, že deň po svojom hrdinskom výkone dostal zápal šľachy a musel vzdať. Tour vyhráva Trousselier, vojak, ktorý dostal od armády opušťák na 24 hodín, aby si mohol zajazdiť na bicykli. V kasárňach sa hlásil až po mesiaci ako šampión Tour de France. „Stavím sa, že mi to odpustia,“ vyhlásil sebavedome. Odpustili.
Seriál: Z histórie Tour de France
Pred začiatkom 100. ročníka Tour de France vám redakcia Pravda.sk prináša niektoré zaujímavé príbehy z histórie najpopulárnejších cyklistických pretekov na svete. Víťazstvá i prehry, pády a intrigy, doping, či smrť. Aj takéto bývali preteky okolo Francúzska.
O rok neskôr sa Pottier a Trousselier opäť stretli na Tour. A v itinerári bol zasa aj vražedný Ballon d'Alsace. Pod kopec prišlo 19 cyklistov pokope, ale potom jeden z nich vyrazil dopredu ako šíp. Skúste uhádnuť ktorý. Pottier mal na vrchole náskok štyroch minút a opäť ako jediný šliapal iba do pedálov. Neurobil ani krok po vlastných. Po ďalších 200 km do Dijonu mal už hodinový náskok.
Tak si doprial trochu oddychu. Zoskočil z bicykla, zašiel do krčmy a objednal si fľašu vína. "Takmer celú ju aj vypil, keď si všimol, že okolo neho prefrčali cyklisti. Nasadol teda naspäť na bicykel a etapu ešte dotiahol do víťazného konca,“ píše sa v knihe o Tour s názvom Príbehy Starej dámy.
V roku 1906 zvíťazil nielen na Tour de France. Ovládol aj dvadsaťštyrihodinové preteky na dráhe Bol d'Or v Paríži, keď odjazdil 925,290 km. Zažil svoj športový vrchol a po polroku bolo po ňom. V januári 1907 sa obesil v továrni Peugeotu na háku, kde predtým odkladal svoj bicykel. Francúzi zostali v šoku.
Začalo sa špekulovať prečo. Ľudia si až po jeho smrti všimli, že Pottier bol vlastne nešťastný človek. Nikdy sa nezasmial, trpel depresiami, ukrýval sa pred svetom. Počas Tour si jeho žena našla milenca. A to bol klinec do jeho rakvy.
Vyriešil to tak, že si vzal život. Šéf Tour Desgrange vtedy napísal: "Už nikdy nevyšliape na Ballon d'Alsace, ale jeho meno tam zostane navždy.“ Na kopci nechal postaviť pamätník, ktorý ho bude navždy pripomínať. Je na ňom napísané: "Čo by asi mohol dokázať, keby žil dlhšie ako len 27 rokov.“