Spočíva najmä v náročnom profile, ktorý tvoria nevyspytateľné kamenné kocky. Niečo ako exkurzia do minulosti na bicykloch alebo odroda cyklokrosu na ceste. Dočká sa topfavorit Fabian Cancellara po troch rokoch ďalšieho víťazstva? Pred týždňom Okolo Flámska nemal v závere konkurenciu. Teraz mu z nej ubudli dvaja veľkí rivali. Peter Sagan oddychuje a štvornásobný šampión Belgičan Tom Boonen je zranený.
"Tieto preteky sú pre mňa obrovskou výzvou. Mám na ne pekné spomienky. Sú však technicky veľmi náročné a dôležitým faktorom je aj šťastie,“ cituje Cancellaru server cyclingnews.com.
Z celkového počtu 260 km prejdú pretekári 52,6 km na kockách, ktoré sú rozložené do 27 sekcií. Najdlhšia z nich meria 3,7 km v Quiévy a Hornaing, najťažších by malo byť 2,4 km Trouée d'Arenberg po 158 km trasy. Ide o tzv. päťhviezdičkový sektor s najvyššou náročnosťou. Ďalšími dvoma časťami s touto extrémnou charakteristikou sú Mons en Pévéle po 205 km a Le Carrefour de l'Arbre po 236,5 km. Najmä tam si musia dať jazdci pozor, aby došli do cieľa bez ujmy. Žiadna poriadna cesta, iba voľne položené kamene rôznych tvarov a pomedzi ne rastúca tráva. Všetko to doslova priťahuje škaredé pády a technické problémy.
Foto: www.steephill.tv
Paríž – Roubaix sa jazdí od roku 1896. Vtedy sa dvaja vlastníci textilnej manufaktúry z Roubaix Théodore Vienne a Maurice Perez rozhodli, že si postavia cyklistický velodróm a pri tej príležitosti uskutočnia preteky. Spojili sa so šéfom športového magazínu Vélo a poprosili ho, či by im pomohol. Ten poslal svojho redaktora na miesto činu. Victor Breyer najprv odmietal čo i len pomyslieť na to, žeby sa na kamenných cestách mohli konať cyklistické preteky. Po niekoľkých pohárikoch sa však nechal obmäkčiť a dal novej súťaži požehnanie.
Na začiatku sa jazdilo 280 km a takmer výlučne po kockách. V roku 1914 preteky stopla Prvá svetová vojna a po nej sa krajina v okolí Roubaix zmenila na nepoznanie. Zmizlo z nej rastlinstvo a zostali len čierne polia plné vývratov, popola a tiež krížov ako pamiatka na štvorročné ostreľovanie a zákopovú vojnu. A takouto krajinou často v nevľúdnom počasí prechádzali cyklisti po kamenných cestách.
"Odtiaľ pochádza aj zrejme najznámejšia prezývka týchto pretekov – L'Enfer du Nord čiže Peklo severu. Po Druhej svetovej vojne a ešte viac po roku 1967 sa trasa pretekov posunula viac na východ a postupne z nej ubúdalo nebezpečných mačacích hláv. Bol to dôsledok začiatkov živého televízneho vysielania. Organizátori dostali zhora príkaz, aby sa postarali o spevnenie podkladu na cestách. Na druhej strane, časť kociek bolo potrebné zachovať, aby preteky nestratili úplne punc svojej originality,“ píše Ankush Agarwal z portálu cyclingtips.com.au.
Štart sa postupne presúval z miesta neďaleko Paríža do Chantily a od roku 1977 sa začína v Compiégne. Od toho istého roku dostáva víťaz pretekov ako trofej dlažobnú kocku. V menoslove šampiónov nechýbajú veľké mená cyklistickej minulosti, ale vzhľadom na slabšiu tohtoročnú konkurenciu sa očakáva triumf Cancellaru.
"Je smutné, že to vravím, ale pokiaľ tam nebudú najlepší, preteky budú strácať z roka na rok svoju kvalitu. Stále si myslím, že víťaziť bez rizika je vlastne víťaziť bez slávy,“ tvrdí cyklistická legenda Eddy Merckx, ktorý si slávnu klasiku podmanil v rokoch 1968 a 1970.
Server cycling-info.sk informuje, že prvý raz v históriii bude Paríž – Roubaix vysielať slovenská televízia. Na Dvojke RTVS sa v nedeľu začne prenos o 15.00 h.