Od skromných pomerov, v ktorých vyrástol a nasmerovali ho k životu v zločine, cez náhle zjavenie vedúcemu k nadľudským výkonom a veľkým skutkom láskavosti.
Toto je story o americkom boxerovi, ktorého život na sklonku minulého týždňa vyhasol…
Stal sa mrzutým
Narodil sa 10. januára 1949 v texaskom meste Marshall ako jedno zo siedmich detí. V chudobnej rodine, kde v podstate všetko bolo problém. Aj detstvo mal poznačené ťažkosťami – vyrastal v obávanej štvrti Houstonu, kde sa často zapájal do pouličných bitiek a drobných krádeží.
Utiekol z domu a chvíľami bol bezdomovcom, v mladom veku opustil školu. Peniaze si zarábal čistením topánok v uliciach. Jeho život sa začal meniť, až keď sa v šestnástich prihlásil do „Job Corps“ – bezplatného vzdelávacieho a odborného výcvikového programu.
Presťahoval sa do Kalifornie a vyučil za murára a tesára. „Prvýkrát v živote som mal tri jedlá denne,“ opisoval neskôr svoje dospievanie.
Naskytla sa príležitosť. Foreman našiel svoj smer, no predovšetkým boxerský talent. A ten bol taký výrazný, že už ako devätnásťročný reprezentoval USA na olympijských hrách v Mexiku, kde získal zlato v ťažkej váhe. Po víťazstve hrdo mával americkou vlajkou a získal si verejnosť.
Bol taký mohutný, že si vyslúžil prezývku „Big George“. Celý život ju neznášal, lebo mal pocit, že ho redukuje iba na jeho veľkosť.
Po olympiáde prešiel k profesionálom. So 193 centimetrami, vyše sto kilogramami a devastujúcou silou si rýchlo vybudoval povesť nezdolateľného. Do roku 1973 mal bilanciu 37 výhier, z toho 34 K. O.
Vrcholom jeho ranej kariéry bolo stretnutie s Joeom Frazierom, vtedajším šampiónom v ťažkej váhe. Foreman ako veľký outsider ho už v 2. kole totálne zničil a stal sa majstrom sveta organizácií WBA a WBC.
Zmenil sa. Stal sa zlým a mrzutým, čo zaznamenali aj mnohé boxerské osobnosti. Neskôr priznal, že sa len snažil napodobniť svoj idol Sonnyho Listona, chcel tak zastrašiť svojich budúcich protivníkov.
Chvíľu to fungovalo a svoj titul dvakrát úspešne obhájil, no potom nasledoval možno najslávnejší súboj všetkých čias. „Rumble in the Jungle“ v októbri 1974 v zairskom Kinshase.
Medzi povrazy sa proti nemu postavil muž, ktorý sa len tak ľahko nezľakol. Prefíkaný Muhammad Ali!
Počul boží hlas
Tentoraz bol Foreman všeobecne považovaný za veľkého favorita. Jeho zničujúce údery mali triumfovať nad technickými zručnosťami súpera. Lenže realita bola iná.
Ali úradujúceho šampióna prekabátil s neslávne známou taktikou „rope a dope“, keď využil povrazy a zdanlivú pasivitu, aby premohol silnejšieho a agresívnejšieho súpera kombináciou fyzickej stratégie, psychológie a vytrvalosti.
Pre Foremana to bola prvá prehra a obrovská rana pre jeho veľké sebavedomie.
„Big George“ bol zničený a neúspešne požadoval odvetný zápas. Chcel si ho vybojovať, vyhral niekoľko mimoriadnych súbojov, ale tiež zatrpkol a niekoľkokrát sa dostal do škaredých verejných sporov s Alim. Publikum sa postavilo proti nemu a často naňho pískalo.
V roku 1977 jeho kariéra dospela do zdanlivo žalostného konca. Na to, aby mohol opäť vyzvať Aliho, musel zdolať poslednú prekážku – Jimmyho Younga. Foreman sa však na duel v horúcej a zle odvetranej hale v Portoriku poriadne nepripravil.
Do mesta priletel len deň pred súbojom a nedostatočná aklimatizácia ho vážne zasiahla, viedla k unavenému výkonu a jednomyseľnej prehre na body.
Po zápase bol fyzicky vyčerpaný a psychicky zlomený. V šatni zažil niečo, čo opísal ako zážitok blízky smrti. Cítil, že sa prepadá do prázdna. „Akoby som zomieral. Moje telo sa vzdalo a ja som sa ocitol na mieste, kde nebolo nič. Len tma a beznádej.“
V autobiografii uviedol, že v tom momente si uvedomil svoju zraniteľnosť a pominuteľnosť. „Bol som majster sveta, myslel som si, že som neporaziteľný, ale v tej šatni som sa cítil ako nikto. Stratil som všetko, čo som si myslel, že som.“
Počul vraj hlas, ktorý označil za boží a povedal mu, že ho stále miluje. „Zrazu som cítil, že ma niečo zdvihlo z tej temnoty. Nevedel som, čo to je, ale vedel som, že musím zmeniť svoj život.“
Foto: TASR/AP, CHARLES REX ARBOGAST
Stalo sa. Stalo sa!
Tento zážitok ho priviedol k okamžitému rozhodnutiu opustiť box. Stal sa kazateľom a založil kostol v Houstone.
Foreman nikdy nehovoril o prehre s Youngom s horkosťou. Namiesto toho ju vnímal ako katalyzátor svojej transformácie z násilného a hnevlivého boxera na pokojného muža viery. Ako povedal: „V ten deň som prehral zápas, ale našiel som svoju dušu.“
Okamžite skončil a venoval sa novoobjavenému náboženskému presvedčeniu. Kázal na rohoch ulíc. Jeho odmietanie boxu bolo totálne. Ako sám hovorí: „Desať rokov som neudrel päsťou.“
Ale pozor, ten príbeh sa nekončí…
„Jedna matka ma požiadala, aby som pomohol jej synovi vyhnúť sa problémom. Bol som však kazateľom, ktorý nechcel mať s boxom žiadne spojenie. O niekoľko týždňov neskôr mi brat Roy povedal, že jej syn zastrelil skladníka pri zbabranej lúpeži.“
Foreman si uvedomil, že musí konať. V Houstone založil novú telocvičňu s názvom „The George Foreman Youth & Community Center“. V roku 1987 mu však došli peniaze a rozhodol sa pre jednoduché riešenie – že bude opäť majstrom sveta v ťažkej váhe.
Mal už tridsaťosem, vážil o 40 kilogramov viac ako za najlepších čias. Mnohí ho považovali za prestarnutého a nemotorného boxera, neuveriteľne silné údery ale zostali.
Foreman prekvapil. V roku 1994, ako 45-ročný, čelil v súboji o titul Michaelovi Moorerovi. Deväť kôl jeho mladší a vrtkejší súper okolo veľkého a nepohyblivého Georgea tancoval, veril si. Podľa rozhodcov vyhral osem z prvých deviatich kôl.
Foreman vyčkával, v 10. kole však zrazu zmenil intenzitu i dej súboja. Trafil raz, ale presne. Ničivým úderom do brady zložil Moorera na zem. Na HBO prenos komentoval športový moderátor Jim Lampley, bol si taký istý, že Moorer vyhrá, že pre Foremanov triumf nemal pripravený žiadny scenár.
Jediné, čo povedal, bolo: „Stalo sa. Stalo sa!“
Miliónový gril
Po definitívnom ukončení kariéry v roku 1997 sa Foreman preslávil aj ako podnikateľ. Najznámejším je jeho spojenie s grilom „George Foreman Grill“, ktorý sa stal celosvetovým hitom. Predaj mu vyniesol stovky miliónov dolárov – oveľa viac, než zarobil v ringu.
Veľká časť skončila v charite. „Najväčší titul, aký som kedy získal, nebol v ringu. Bolo to vidieť, ako sa dieťa usmeje, pretože dostalo šancu.“
Otec siedmich dcér a piatich synov, z ktorých každý sa volá George, bol stelesnením amerického sna, keďže dokázal preraziť aj mimo svojej pôvodnej profesie. Napriek búrlivej povahe bol na sklonku života prívetivý a ľudí si získaval neopakovateľným humorom.
George Foreman zostáva legendou. Jeho životný príbeh je symbolom vytrvalosti, viery a schopnosti znovu sa postaviť na nohy. Z chudobného chlapca z ulice sa stal dvojnásobný majster sveta, úspešný podnikateľ a filantrop.
Vzor pre milióny ľudí.