Jeden z najlepších boxerov histórie sa narodil v malom mestečku Klien Lukow severne od Berlína v dnešnej provincii Brandenbursko. O box sa Schmeling začal zaujímať po tom, čo videl film o tomto športe.
Svoju kariéru začal v roku 1923 a o už o rok neskôr sa stal amatérskym šampiónom v ľahkej kategórii. V júni 1930 sa stal prvým Nemcom a Európanom, ktorý získal profesionálny titul majstra sveta, keď porazil Jacka Sharkeyho.
Americký boxer bol diskvalifikovaný v 12. kolw za príliš nízky úder, ktorý poslal Schmelinga na podlahu.
Čítajte viac Hej, ty, poď boxovať s Vilom! Až po troch dňoch som zistil, že Alžírčanka je žena. Hendikep Sloveniek? Sú "len" dievčatá
Nasledovali prehry s Maxom Baerom a Stevom Hamasom a zdalo sa, že Nemcove dni v boxerskom ringu sa chýlia ku koncu. Schmeling sa však vrátil do formy. V odvete si poradil z Hamasom, zdolal aj Španiela Paulina Uzcuduna a získal právo vyzvať nesporne najlepšieho boxera vtedajšej doby.
Americký šampión Joe Louis dovtedy vyhral všetkých svojich 24 zápasov a 22-ročný mladík bol považovaný za neporaziteľného. Súboje s Louisom urobili zo Schmelinga nástroj nacistického Nemecka v mediálnom súboji s USA krátko pred začiatkom druhej svetovej vojny.
Schmeling vstúpil do ringu ako absolútny outsider zápasu s oficiálnym kurzom odhadovaným na 10 ku jednej a proti o desať rokov mladšiemu Louisovi zariadil jedno z najväčších prekvapení v boxerskej histórii.
Čítajte viac Od Súboja storočia medzi Alim a Frazierom uplynulo 50 rokov. Pripomeňte si ho
Louisa knokautoval pravou rukou 9. júna 1936, čím umlčal 60 000 divákov na štadióne Yankees v New Yorku. Nacistický režim vyhlásil toto víťazstvo za symbol árijskej nadvlády. Hoci sa Schmelingove meno aj podobizeň často používali v propagande, nebol nacista a jeho tréner bol Žid.
Louis v nasledujúcom roku získal titul späť víťazstvom nad Jamesom Braddockom, ale zdôraznil, že sa nebude považovať za šampióna, kým neporazí Schmelinga.
Stalo sa tak v roku 1938, keď Američan vyhral zdrvujúcim knokautom už v prvom kole. Schmeling bol v USA vnímaný ako symbol nacistického Nemecka a ich duel vykresľovaný ako konflikt medzi dobrom a zlom. Americký prezident Fanklin Roosevelt dokonca pozval Louisa do Bieleho domu a vyzval ho, aby porazil Schmelinga.
Hoci obedoval s Adolfom Hitlerom a mal niekoľko dlhých rozhovorov s ministrom pre osvetu a propagandu Josephom Goebbelsom, Schmelling nebol prisluhovačom režimu.
Prvýkrát rozhneval nacistov v roku 1935, keď odmietol vyhodiť svojho trénera Joea Jacobsa, amerického Žida. Neskôr sa zase nechcel rozviesť s filmovou hviezdou českého pôvodu Annou Ondrákovou.
Počas olympijských hier v roku 1936 Schmeling dokázal od Hitlera získať prísľub, že nemeckí športovci budú chránení. Počas Krištáľovej noci, keď nacisti pálili knihy, židovské obchody a synagógy, ukryl u seba dvoch židovských chlapcov. Schmeling údajne využíval svoj vplyv na záchranu židovských priateľov z koncentračných táborov.
Čítajte viac Nie je hanba skončiť, vravel súperovi pred knokautom. Box zažil historickú chvíľu
Po vojne prežíval náročné časy a kvôli peniazom bol nútený vrátiť sa do boxerského ringu. Predstavil sa ešte v piatich súbojoch. Ten posledný, jubilejný 70. v kariére, absolvoval proti krajanovi Richardovi Vogtovi a prehral v ňom na body. Kariéru ukončil vo veku 43 rokov s bilanciou 56 víťazstiev, 10 prehier a štyri súboje sa skončili nerozhodne.
Schmeling investoval zarobené peniaze na nákup licencie pre spoločnosť Coca Cola v Nemecku a podarilo sa mu zbohatnúť. Svojej meno a popularitu dokázal využiť na podporu svojho biznisu aj napriek problematickej minulosti spájanej s nacistami.
Nemecký velikán si aj dlho po skončení kariéry vážil priateľstva s Joeom Louisom a niekoľkokrát ho finančne podporil, keďže americký boxer strádal. V roku 1981 Schmeling zaplatil aj Louisov pohreb. Nemecká legenda v roku 2005, mala 99 rokov. Svoj dlhý život pripisoval Schmeling šťastnému manželstvu.
