Hlavnú pozornosť pútal titulový zápas o dočasného šampióna ľahkej váhy. Justin Gaethje v ňom prevalcoval favorizovaného Tonyho Fergusona a víťazstvom získal právo vyzvať úradujúceho kráľa tejto hmotnostnej kategórie Chabiba Nurmagomedovova.
Priaznivci zmiešaných bojových umení sa tešili aj na výkon Francisa Ngannoua. Mohutný Kamerunčan nesklamal a opäť ukázal, prečo sa o ňom hovorí ako o budúcom šampiónovi ťažkej váhy.
Na výhru proti Jairzinhovi Rozenstruikovi potreboval len 20 sekúnd. Súpera zasypal spŕškou bleskových úderov a ten na ne vôbec nedokázal reagovať.
Výkon Ngannoua je o to impozantnejší, že podobným spôsobom ukončil aj tri predchádzajúce súboje.
Junior dos Santos proti nemu vydržal v klietke 71 sekúnd, Cain Velasquez 26 a Curtis Blaydes 45.
VIDEO: Ngannou vs. Rozenstruik
Práca s pieskom
Jeho cesta na vrchol bola náročná, plná bolesti a odriekania. Ngannou je dôkazom, že šport píše aj výnimočné príbehy. Z odpisovaného mladíka sa stal obávaný bojovník, ktorý si ide po titul.
Narodil sa v kamerunskom meste Batié. Rodičia sa krátko potom rozviedli a malý Francis sa musel s matkou a ďalšími troma súrodencami pretĺkať životom v náročných podmienkach. Nemali stály domov, pendlovali medzi príbuznými.
Ngannou už ako 12-ročný musel do práce, aby aspoň trochou prispel do rodinného rozpočtu. Pracoval v pieskovej bani, kde hodiny vynášal ťažké vrecia. Na školské vzdelanie musel zabudnúť, aspoň čítať a písať sa naučil od starého otca.
„Bolo to veľmi náročné. Musel som pomáhať mame starať sa o mladších súrodencov, i keď stále som bol len dieťa. Pracoval som v bani, inak sa nedalo. Zostali mi však aj čas na snívanie. Chcel som byť ako Mike Tyson, stať sa skvelým boxerom,“ spomínal Ngannou.
Cesta do Paríža
Gény zdelil po otcovi, ktorý bol známym pouličným bitkárom. Ngannou senior mal kvôli svojej výbušnej povahe neustále problémy so zákonom a kvôli tomu aj opustil rodinu – musel utiecť pred políciou.
„Ľudia hovorili, že budem ako on. Mal som mohutnú postavu s veľkou silou. Hanbil som sa za to. Povedal som si, že v žiadnom prípade nedopadnem ako môj otec, ktorý nás opustil. Prisahal som, že sa postarám o rodinu. A to som robil a robím doteraz.“
Vo veku 22 rokov odišiel do najväčšieho kamerunského mesta Douala, kde trénoval box a pracoval v textilnej fabrike. O niekoľko mesiacov sa mu splnil sen – zarobil dostatok peňazí na cestu do Paríža.
Vo francúzskej metropole si na niekoľko týždňov vyskúšal úlohu bezdomovca, ale napokon si našiel prácu a mohol sa obzerať aj po možnostiach tréningu.
„Pamätám si, ako som vstúpil do prvej telocvične so slovami: Len teraz som sa do Paríža presťahoval, nemám kde bývať a nemám peniaze. Ale neprišiel som žobrať. Len chcem miesto, kde by som mohol trénovať, pretože raz bude zo mňa svetový šampión,“ spomínal Ngannou.
Po niekoľkých neúspešných pokusoch našiel kouča, ktorý mu poskytol tréningové podmienky. Tréneri si rýchlo všimli, že na svoju výšku je veľmi pohyblivý s výbornými reflexmi. Preto mu odporučili, aby box vymenil za zmiešané bojové umenia.
„Najskôr som o tom nechcel ani počuť. Chcel som byť boxer. Ale zapáčilo sa mi to, lebo to bola kombinácia rôznych techník. Mohol som zapojiť nielen päste, ale aj lakte, nohy a najmä môj inštinkt predátora,“ pokračoval dvojmetrový obor.
S kým a kedy o titul?
Úspechy nenechali na seba dlho čakať. Po niekoľkých vyhratých súbojoch sa dostal do UFC. Hoci po šiestich výhrach za sebou prišli dve prehry, Ngannou sa otriasol a opäť sa vezie na víťaznej vlne.
V aktuálnom rebríčku ťažkej váhy sú pred ním už len dvaja borci – bývalý šampión Daniel Cormier a úradujúci majster Stipe Miocic.
Štyridsaťjedenročný Cormier pred časom vyhlásil, že zvažuje koniec kariéry. Miocic pracuje v civilnom zamestnaní ako požiarnik a nechal sa počuť, že v súčasnej náročnej situácii, v akej sa Amerika ocitla pre pandémiu koronavírusu, pôjdu v jeho prípade súboje v klietke načas bokom.
Ngannou sa už teraz môže tešiť na titulový zápas. Miocicovi má čo vracať. Bol to práve Američan s chorvátskymi koreňmi, ktorý v januári 2018 zastavil Kamerunčanov rozlet. Ngannou a jeho fanúšikovia veria, že to bolo len dočasne…