Pred očami sa mi mlátili dvaja chlapi – v klietke, celí od krvi. Priznám sa, pohľad na ňu mi nerobí dobre. Tentoraz však vo mne negatívnu emóciu nevyvolala. Ďalej som civel na hory svalov a cítil stupňujúce sa vzrušenie. Až do momentu, kým mi spoza chrbta nezaznelo takmer mcenroeovské: to nemôžeš myslieť vážne!
Áno, moja žena práve doťukala do mobilného telefónu a zaostrila na televízor. Ten pohľad (na obrazovku i mňa) ju rozrušil. Do hlavy jej nešlo, prečo som ochotný sa na niečo také drastické vôbec pozerať. Najmä v dnešnom svete – plnom násilia, zloby, arogancie, utrpenia.
Samozrejme, že myslím, prišla odpoveď bez toho, aby som odvrátil zrak od drsnej šou.
Užíval som si, ako ľudia v hale vrieskajú, napätie z klietky im vteká priamo do žíl. Ako aj do môjho vnútra, v ktorom to taktiež vrelo. A v tom to prišlo – chlap padol k zemi ako podťatý, z bezvedomia ho kriesili hádam všetci, ktorí boli práve poruke.
Davy jasali, ja s nimi – na vlastné počudovanie. Na gauči už dávno nesedela moja polovička. Nadšenie, ktoré v tej chvíli ovládlo našu obývačku, si nechala ujsť. S radosťou – o tom nepochybujem.
Ani ona nenašla v MMA čaro. Tak, ako väčšina účastníkov ankety portálu pravda.sk. Keď sme sa spýtali, čo ich na najtvrdšom športe planéty fascinuje, takmer 60 percent z nich (približne 10-tisíc) si vybralo jednoduchú odpoveď – nič, MMA predsa nie je šport.
Pre niekoho je, pre iného nie. Isté je však jedno – emócie vyvoláva ohromné.
Všetkého druhu…