To bol moment, keď Adrián Chovan, dobrý chlapec, ako ho často na tlačových konferenciách nazýval tréner Vladimír Weiss st., spečatil na Tehelnom poli svoj osud.
Fanúšikom pretiekol po viacerých kiksoch pohár trpezlivosti a bolo zrejmé, že z klubu bude musieť odísť.
Chovan je od leta brankárom gréckeho Panserraikosu, kde sa mu opäť darí a to je len dobre.
Čítajte viac Dobrý chlapec Chovan... Fanúšikom pretiekol pohár trpezlivosti a brankára vyháňajú. Napätie riešil aj Kmotrík
Slovan – hoci má na lavičke mladého a pomerne spoľahlivého Martina Trnovského – sa rozhodol hľadať náhradu. Zalovil na Balkáne a na Tehelné pole dotiahol skúseného Kanaďana so srbskými koreňmi Milana Borjana.
Chlapíka, ktorý Chovana občas pripomenie. Zázračné zákroky strieda s občasnými úletmi, nad ktorými zostáva hlava stáť. Jeden vyrobil cez víkend v Dunajskej Strede, nevyhol sa im ani vo štvrtok v zápase proti Klaksvíku.
Rozdiel? Tridsaťpäťročný brankár má zatiaľ belasé obecenstvo na svojej strane. Pravidelne počas zápasov vyvoláva jeho meno. Veľké zákroky búrlivo odmení, nad lapsusmi prižmúri oko.
Rodák z Kninu nemal čisté svedomie pri inkasovanom góle, v nadstavenom čase zasa zbrklosťou takmer zapríčinil vyrovnávajúci gól.
Napriek tomu sa po zápase rozprávalo predovšetkým o jeho zákroku zo 77. minúty, keď na bránkovej čiare výborne pokryl prudkú strelu súpera.
Po zápase hovoril najmä o zaparkovanom autobuse súpera pred vlastnou šestnástkou, o tom, aké náročné bolo prekonávať jeho prehustenú obranu či o skvelých bratislavských fanúšikoch. Svojim hrubým, povedali by sme že až balkánskym hlasom, akoby ešte zdupľoval váhu toho, čo povedal.
Sú to životné skúsenosti a balkánsky naturel, ktoré robia z Borjana takého výrazného hráča. Napokon, keď inkasoval po rohovom kope, ktorý mu preletel priamo nad hlavou, nesypal si popol na hlavu (tak ako to zvykol robiť napr. Chovan), ale nervózne rozhadzoval rukami.
Narodil sa v Knine, dnes chorvátskom meste, ktoré bolo kedysi obývané Srbmi. Počas Balkánskej vojny (1991–1995) bolo súčasťou separatistického regiónu Republika Srbská Krajina. Keď krvavý konflikt eskaloval a mesto obsadili chorvátske vojská, mnoho Srbov utieklo.
Osemročný Milan s rodičmi boli medzi nimi.
Na chvíľu sa usadili v Belehrade, kde Borjan urobil prvé futbalové kroky, no keďže Balkán naďalej zostával nepokojným miestom pre život, rodina sa presťahovala do kanadského Hamiltonu.
„Do Belehradu sme prišli bez ničoho. Predávali sme jahody so šľahačkou a otec mal svoj kiosk. Brankárske rukavice som si kúpil za prvé zarobené peniaze,“ zaspomínal si pre srbský portál B92.
Ani v Kanade to však nemal ľahké. V krajine ste mohli v tom čase očakávať čokoľvek, len nie zrod výborného futbalového brankára. Dominovala profesionálna NHL, futbal bol len vedľajší produkt. Aj preto sa Borjan v roku 2005 presťahoval do Južnej Ameriky.
Boca Juniors, Nacional Montevideo, River Plate či Quilmes, brankárskemu remeslu sa priúčal na slávnych, avšak pre srbského rodáka veľmi netradičných adresách.
Až v roku 2009 sa vrátil domov, šancu mu dali v srbskom klube Rad. Bol skôr futbalovým výletníkom, klubov v jeho kariérnom životopise nájdete požehnane. Usadil sa až v roku 2017, keď si prestupom do Crvenej Zvedy Belehrad splnil sen.
Čítajte viac Vydretý triumf. Slovan inkasovaný gól nezlomil, po obrate môže ďakovať aj Borjanovi
Borjan, hoci je to hrdý Srb, vďačne reprezentuje Kanadu. Hovorí o nej ako o druhom domove, ktorý jeho rodinu prichýlil v ťažkých časoch. S národným tímom sa prebojoval aj na svetový šampionát 2022 a predovšetkým tam si ho všimol celý futbalový svet.
Veľa sa o ňom písalo, keď mu v Katare za chrbtom „otravovali“ brankársky život fanúšikovia z Chorvátska. Urážali ho, podľa niektorých médií doslova šikanovali. Vatreni rozprestreli transparent, ktorým odkazovali na spôsob, akým Srbi utiekli z jeho rodného mesta Knin.
Chorvátsky portál 24 Sata dokonca uvádzal, že Borjan bol chorvátskymi fanúšikmi urážaný doslova počas celého zápasu. Na oplátku ich na konci pozdravil tromi vysoko zdvihnutými prstami, čo je zasa srbské nacionalistické gesto.
Borjan nie je chlapík, ktorý si nechá skákať po nose. Lucas Cavallini, jeho tímový kolega z kanadskej reprezentácie, o ňom hovorí, že je ten posledný, s kým by sa niekedy chcel pobiť.
Čítajte viac Škandál na MS: Chorváti celý zápas šikanovali srbského brankára
Ako pravý Balkánec nie je dostatočne zrelý na to, aby dodržiaval všetky dohodnuté pravidlá, zato má vlastné. Kanaďania radi spomínajú, ako si cez polčas vedel zapáliť cigaretu, zabaviť sa, odreagovať.
„Ale potom príde druhý polčas a vidíte niekoho, s kým by ste šli aj do vojny,“ takto Borjana kedysi glosoval iný Kanaďan, Sam Adekugbe.
Marcel de Jong pre The Athletic rozpovedal príbeh, ako Borjan vystrájal v kanadskom reprezentačnom kempe. Napriek zákazu sa pokúsil spoluhráčov „prepašovať“ z hotela do mesta v luxusnej limuzíne.
„Keď po nás prišlo auto, pristúpili sme k nemu. Zrazu sme však zistili, že tréneri sú blízko. Milan teda predstieral, že sa len pozerá do okna limuzíny. ’Ach, toto je parádna kára,’ mrmlal si. Potom, keď tréneri odišli, nás do nej všetkých nasáčkoval.“
Kolegovia z tímu o ňom vravia, že sa rád sťažuje. Na čokoľvek. Nie je to vraj preto, že by si myslel, že je to dôležité, „on je však presvedčený, že sťažovanie sa je prirodzené.“
Kamaráti v ňom vidia dieťa v dospelom tele.
„Háda sa, len aby sa hádal. Aj keď vie, že stolička je čierna, bude sa s vami dohadovať, že je biela. O Kanaďanoch sa tvrdí, že sú pasívne agresívni. On je úplný opak. Hádal by sa o čomkoľvek,“ pridáva ďalšiu vtipnú story Samuel Piette. Je podľa neho aj strašne hlučný. „Predovšetkým, keď telefonuje so svojou srbskou manželkou,“ smeje sa.
Borjan je vraj ten, ktorý vám zakaždým vykúzli úsmev na perách. Občas aj nechcene. Na zadnej strane ľavého lýtka má vytetované veľké logo Canada Soccer, pripomína The Athletic. Má to jediný háčik. Logo je z roku 1980 a javorové listy majú už dávno nové.
V kanadskej kabíne naňho nikto nedá dopustiť. Anglický tréner John Herdman, ktorý až do vlaňajška viedol tamojšiu reprezentáciu, spomína, ako ho na začiatku všetci odhovárali, aby Borjana vzal do tímu.
„Toho chlapa sa musíš zbaviť. Veď má cigarety v šatni,“ vraveli mi. „O dva roky neskôr bol jedným z najoddanejších lídrov.“
„Nikdy som o ňom nepochyboval. Tento chlapík rozumie tomu, ako riadiť tím. Chápe, kedy a ako narábať s kabínou. A je to tiež dobrý brankár,“ dodal Herdman.
Inak povedané: Borjan je nielen brankár. Azda aj preto mu občasné úlety vedia na Tehelnom poli odpustiť.
