„Nepoviem vám, aké vylomeniny robil Peter večer po pretekoch. Nie je to môj štýl. Náš vzťah bol a je výhradne o cyklistike,“ vraví uznávaný kouč.
Stíhate naďalej sledovať cyklistické dianie okolo seba?
Ale áno, stále som dosť funkčný. Robím to, čo posledných 40 rokov. Mám dobrý prehľad o tom, ako to funguje.
Zmenila sa cyklistika za ten čas?
Určite. Aj v rámci ponímania a sledovania tohto športu u nás. Za mladých čias sme čítali noviny, zahraničné časopisy a vyhľadávali články o Pretekoch mieru. Záujem o Tour de France a ďalšie veľké preteky prišiel až neskôr s príchodom Mateja Jurča, bratov Velitsovcov a neskôr aj Saganovcov.
Zmena prišla aj v štýle jazdenia. Veľmi dôležitá je teraz tímová podpora, čo predtým nebolo. Či už je to spolupráca medzi kolegami v dlhých etapách alebo v koncovkách pre špurtérov.
Akú zmenu priniesol Sagan?
Najviac asi rôznorodosť. Patrí medzi jazdcov, ktorí vedia viac disciplín. Peter prešiel na cestu z horskej cyklistiky. Ďalší výborní univerzáli Wout van Aert, Mathieu van der Poel či ďalší zase začali s cyklokrosom.
Títo jazdci oživili cyklistiku a vďaka univerzálnosti vedia vyhrávať na rozličných terénoch. Celkovo sa jazdí agresívnejšie, aj tohtoročná Tour sa išla od začiatku do konca vo veľmi vysokom tempe.
Je univerzálnosť niečo, čo odporúčate aj mladým cyklistom na začiatku kariéry?
V začínajúcich kategóriách je dobre, ak sa jazdci venujú viacerým disciplínam. Keď som začal robiť trénera, horská cyklistika nebola. Kombinovali sme cestu, dráhu a cyklokros. Až potom prišla „do módy“ horská cyklistika.
„Horáky“ sú dostupnejšie, populárnejšie, aj dieťaťu radšej kúpite taký bicykel ako hneď cestný špeciál. Aj k nám do oddielu väčšina detí príde na horskom bicykli a potom presedlá na cestný.
Foto: TASR, Martin Baumann
Bol to aj Saganov prípad?
Peter prerazil medzi elitu jedinečným spôsobom. Keď ho preorientovali na odolného špurtéra, presadzoval sa nielen v hromadných dojazdoch etapových pretekov, ale aj na klasikách či jednorazovkách. Urobil skvelé výsledky, dosiahol veľké víťazstvá a neuveriteľným spôsobom zmenil pohľad na cyklistiku nielen u nás.
Škoda, že sme na Slovensku nedokázali z jeho úspechov viac vyťažiť. Nepodarilo sa nám s podporou zväzu vybudovať a podporiť viac klubov. Do cyklistiky sa nehrnú sponzori, chýba viac prokontinentálnych stajní.
Uplatnenie našich mladých talentov je ťažšie. Ako hovorím – musia byť takí dobrí, aby preskočili rieku Morava, aby bol o nich záujem. Ostatní, ktorí patria do priemeru, končia. Zaspali sme dobu. Ďalší cyklista ako je Sagan tu nebude ďalších sto rokov.
Ale deti sa snažia, my tréneri tiež. V súčasnej dobe to nie je jednoduché, tréner musí byť aj psychológ. Jeho zverenci musia uveriť, že metódy a tvrdá práca, ktorú im odporúča, prinesie ovocie.
Čítajte viac Prvá výhra v sezóne! Sagan ovládol kritérium vo Švajčiarsku, zdolal aj Pogačara