V Košiciach ste si boli cez víkend zabehnúť minimaratón. Mohli ste si to dovoliť?
Som zvyknutá pravidelne behávať, ale v teréne a po kopcoch. To menej ubližuje telu ako tvrdý asfalt. Nechcem riskovať, aby som v rozbehnutej príprave niečo prehnala a potom musela týždeň regenerovať. Na veľký maratón si možno raz trúfnem, ale až po skončení biatlonovej kariéry. Požiadali ma preto, aby som skúsila zabehnúť aspoň minimaratón s detičkami na 4 km. Aby som bola pre ne povzbudením do športovania. Bolo to super. So synčekom sme si to veľmi užívali.
Predolympijská sezóna už pomaly klope na dvere. Ako ste spokojná s momentálnym stavom prípravy?
Telo zatiaľ poslúcha. Pred pár dňami sme sa vrátili z dva a poltýždňového sústredenia v Ruhpoldingu. Vďaka Ministerstvu obrany a VŠC Dukla sme dostali strelecký trenažér, ktorý sme už aj vyskúšali na tomto kempe. Som veľmi spokojná, najmä s tým, že sa mi darí dostať streľbu na inú úroveň, než ako to bolo počas minulej sezóny. Aj z hľadiska kondičnej prípravy nastali pokroky. Teraz trochu oddychu, pár tréningov doma a potom záverečné sústredenie pred sezónou v kanadskom Canmore, kde by už mali byť vhodné snehové podmienky.
August ste strávili pobytom na Novom Zélande. Aké to tam bolo?
Boli sme tam už druhý rok. Teraz trochu dlhšie, celých 30 dní a pomaly nás už chytala depka. Ale veľmi mi to pomáha z hľadiska aklimatizácie, rovnako ako pobyty na Kamčatke na východe Ruska. Určite to bola kvalitná kondičná príprava. Trénovali sme zväčša v stredisku Snow Farm vo výške 1500 m. Boli tam obrovské jazerá a okolo nich naťahaných 147 km tratí pre peších turistov aj cyklistov. My sme z toho využívali tak 25 km, ale splnilo to svoj účel. Tréning bol zaujímavý a ani únava sa nedostavila tak rýchlo ako pred rokom.
V tom čase bola na Novom Zélande na sústredení aj slalomárka Veronika Zuzulová. Stretli ste sa?
So Zuzulovcami sme mali byť už aj vlani, ale nemali sme k dispozícií auto na dlhšie presuny. Teraz sme ho už mali, mohli sme teda robiť tréningy aj na dlhšie vzdialenosti. Zuzulovci bývali v inom meste, trénovali na inom kopci, boli sme od seba asi 30 km, ale stretli sme sa. Ich mamička veľmi dobre varí, vyskúšali sme jej tortičku.
Májový pobyt v Nepále asi nebol výletom. Aký to malo význam vystúpať si do výšky 5000 m?
Všetko to súvisí s prípravou na zimné olympijské hry. Soči leží vo výške 1600 – 1800 m, ale sú tam rôzne tlakové zóny, ktoré vzbudzujú pocit, že ste vo výške 4000 m. Premýšľali sme nad adekvátnym spôsobom prípravy a mali sme pripravený aj experiment vo vysokej nadmorskej výške. V Nepále sme mali vystúpať až do 5380 m, čo je úroveň základného tábora pri výstupe na Mount Everest. Ja som dala 5000 m, viac som nezvládla a nechcela som riskovať zranenie.
Ako vyzerá vysokohorská príprava v Himalájach?
Od výšky 2800 m sme kráčali 14 dní denne 4–8 hodín, pričom sme prekonávali 400–600 výškových metrov. Bolo to akoby sme rozbiehali horolezeckú expedíciu do základného tábora. To všetko na trekkingový spôsob s palicami v rukách.
Bolo tohtoročné leto v niečom odlišné od tých predchádzajúcich?
Trochu sme experimentovali s pažbou na puške. Zostala síce tá istá, čo v minulej sezóne, ale mierne sme ju upravovali. V júni po návrate z Nepálu sme boli v Salzburgu v tamojšom Inštitúte športu a olympijskej prípravy na streleckých testoch. A zistili sme, že pažba mi nesedela tak, ako by mala, že doslova tancovala v ramene. A to bol zrejme aj dôvod viacerých kolísavých streleckých výsledkov v minulej sezóne. Niečo sme teda zmenili a na druhých testoch som už dosiahla lepšie výsledky v stojke aj na ležke.
Nastali pred novou sezónou nejaké zmeny v Tíme Kuzminová?
Kondičným trénerom je môj manžel Daniel Kuzmin. Juraj Sanitra zostal streleckým, a vlastne aj biatlonovým trénerom. Keď to takto poviem, je to korektnejšie. Hlavným servismanom bude Fabien Blondeau rovnako ako v posledných dvoch rokoch. Druhý servisman Tomáš Fábry zo zdravotných dôvodov musel odísť z nášho tímu, preto sme museli riešiť jeho náhradu. Ňou by mal byť Fabienov brat.
Môžete priblížiť pozíciu Juraja Sanitru v tíme?
Nie je to vlastne žiadna zmena. On mi radí celkovo, nielen v streľbe. Ide o to, aby strelecká príprava dobre nadväzovala na kondičný tréning. Aby všetko fungovalo v súlade a aby tréning mal čo najväčší význam a odchádzali sme z neho vždy s dobrým pocitom.
O mesiac a pol vhupnete opäť do kolotoča Svetového pohára. Čo je pre vás motiváciou? Nechceli by ste sa už viac venovať rodine a synčekovi?
Keby nebola olympiáda v Soči takým veľkým magnetom, možno by som sa už neprinútila toľko makať. Po olympijskom úspechu vo Vancouvri som sa dostala pod veľký tlak. Ľudia zrazu odo mňa očakávali samé víťazstvá a to v biatlone reálne nie je možné. Na pretekoch som potom nebola stopercentne koncentrovaná, príprava na minuloročnú sezónu bola veľmi zložitá. Môžem však zodpovedne povedať, že aj v tom zložitom období som pristupovala ku každým pretekom s maximálnym úsilím. Ani mi nenapadlo povedať si: tak fajn, dnes sa necítim dobre, tak to vypustím. To sa nestalo nikdy. Pred každým štartom si hovorím, že musím dať do toho všetko, akoby mal byť môj posledný.