Aká bola tohtoročná príprava. Ste s ňou spokojný?
Mám za sebou asi najlepšiu letnú prípravu v kariére. Vo Francúzsku aj neskôr na Novom Zélande nám prialo počasie, hoci snehu bolo menej ako vlani. Som veľmi rád, že trénujem s Veronikou Zuzulovou. Jej manžel mal predtým pod dohľadom aj ďalšie špičkové lyžiarky. Je iné, keď sa pripravujete s niekým, kto má za sebou výsledky. Človek si potom viac verí. Zisťujem, že aj v slovenských podmienkach sa dá preraziť a že nič nie je nemožné.
Zuzulová je vaším zjazdárskym vzorom?
Veroniku som obdivoval ešte ako malý chlapec. Pamätám si, keď bola prvý raz na pódiu na pretekoch Svetového pohára v roku 2004. Ja som vtedy ešte ako žiak nedosahoval výnimočné výsledky. Bol som malý. Po prechode k juniorom to bolo pre mňa veľmi ťažké, ale vždy som jazdil s radosťou, mal som chuť lyžovať. Vydržalo mi to doteraz. Tréningy sú hneď ľahšie, keď idete na svah s radosťou a neberiete to len ako svoju prácu.
Čím vás Zuzulová upútala?
Vážim si u nej jednu podstatnú vec. Kým väčšina zahraničných pretekárov má okolo seba veľké tímy, ona si roky musela vystačiť s minimálnou podporou. Keby nebola dobrá, nemohla by lyžovať na takej úrovni.
V čom spočíva profesionalizmus Zuzulovej tímu?
Majú všetko výborne zorganizované. Ak náhodou niečo nevyjde, rýchlo sa prispôsobia vzniknutej situácii. Veronikin a môj tím teraz fungujeme tak, že čo si zaumienime, to aj urobíme.
Kto vás najviac ovplyvnil spomedzi mužov?
Asi všetci sme odmalička obdivovali Bodeho Millera. Nezvyčajný chlapík, ktorý takmer nič nerieši. Môžem povedať, že v poslednom čase som sa spriatelil s ďalším Američanom Tedom Ligetym. Toho si tiež veľmi vážim za jeho výsledky aj prístup k lyžovaniu. Ešte väčší vzor je však pre mňa asi Ivica Kostelič. Je Chorvát a všetkým dokázal, že aj v malej krajine môže vyrásť pretekár, ktorý získa veľký glóbus za prvenstvo vo Svetovom pohári.
Prečo sú americkí zjazdári takí pohodoví ľudia?
Presne tak treba celé lyžovanie brať, ako zábavu. Jasné, že ich hnevá, keď dobre nezajazdia, ale preteky si v prvom rade užívajú. Majú takú mentalita. Pravý opak sú Rakúšania. Tí všetko prežívajú a nechcú pustiť medzi seba nikoho. Keby ich nebodaj zdolal nejaký Slovák, možno ani neodzdravia… To ma však len motivuje k tomu, aby som im ukázal, že aj v úvodzovkách sráč zo Slovenska vie lyžovať.
Kto tvorí vaše tréningové zázemie?
Otec Tomáš je aj mojím trénerom. Mám servismena Stana Vozárika, ktorý mi pripravuje lyže. Moji rodičia sú skvelí ľudia, brata Andreasa a mňa všemožne podporujú. Až sa im niekedy čudujem, prečo tomu toľko obetujú.
Chodíte vo štvorici na prípravu aj na preteky?
Väčšinou áno. Aj teraz sme boli na Novom Zélande sedem a pol týždňa spolu. Varovali nás pred poriadnou ponorkou. Vždy sa občas niečo vyskytne, ale som rád, že v našom tíme je pohoda a všetci si dobre rozumieme. To je základ.
V Austrálii a na Novom Zélande ste v lete absolvovali 16 pretekov v slalome a obrovskom slalome. Deväť z nich ste vyhrali. Ako vám to pomohlo vylepšiť si štartovú pozíciu do pretekov Svetového pohára v novej sezóne?
Výrazne. Je veľký rozdiel štartovať v pretekoch Svetového pohára s číslom 70 alebo 41. Vďaka tomu to budem mať trochu ľahšie. Ale na to sa nemôžem spoliehať.
Vaše výsledky sa z roka na rok zlepšujú. Dodáva vám to novú chuť do prípravy?
Netreba zaspať na vavrínoch. Treba na sebe pracovať, lebo celý svet maká. V mužskom zjazdovom lyžovaní stačí jedna malá chyba a už nemáte šancu. Je to aj o šťastí. Myslím si, že keď je zdravie a pohoda a k tomu máte aj šťastie, možné je všetko.
Aké máte v novej sezóne ambície?
Odjazdiť na pretekoch dve vyrovnané jazdy, aby v nich neboli väčšie výkyvy. Postup do druhého kola v pretekoch Svetového pohára by už nemusel byť taký vzdialený ako v minulosti.
Trúfate si v slalome alebo aj v obrovskom slalome?
Najmä v slalome, ale aj v obrovskom slalome je šanca. Minulú sezónu som mal oveľa lepšiu v obrovskom slalome ako v slalome, ktorý som preferoval.
Ako strávite čas do začiatku sezóny Svetového pohára, ktorá odštartuje v posledný októbrový víkend na ľadovci v Söldene?
Čakajú ma ešte dve sústredenia v Rakúsku a potom už príde na rad prvý obrovský slalom Svetového pohára v Söldene. Dúfam, že budem mať na štarte dobré číslo.
Stačí mi, že deti nechodia do krčmy, tvrdí Žampa senior
Možno už čoskoro sa medzi lyžiarsku smotánku popri Veronike Velez Zuzulovej vklíni opäť aj slovenský chlap. Najmä vďaka Tomášovi Žampovi, ktorý roky piple na svahoch dva veľké talenty – svojich synov Adama (22) a Andreasa (19).
„A ešte máme doma desaťročného Tea, ktorý chce byť ešte lepší ako bratia,“ usmeje sa bývalý lyžiar. Zjazdovky by mohli byť u Žampovcov súčasťou rodinného erbu. „Lyžoval môj otec, mama i starý otec, boli dobrí pretekári. S manželkou sme otvorili dvere k športu aj našim deťom. Do ničoho sme ich nenútili. Naopak, vraveli sme im – keď nebudete mať výsledky v škole, nepôjdete sa lyžovať. To bol pre nich najväčší trest,“ vysvetľuje Žampa senior.
Vášni svojich potomkov obetoval množstvo času, energie i peňazí. „Nepočítal som ich. Tu nejde o peniaze, ale o lásku k deťom. Pre mňa nie sú kľúčové ich výsledky, ale to, že nechodia do krčmy,“ hovorí podnikateľ, ktorý vlastní od roku 1989 živnostenský list.
Žampovci si veľmi pochvaľujú spoluprácu s najúspešnejšou slovenskou lyžiarkou. So Zuzulovou strávili pár týždňov aj uplynulé leto vo Francúzsku a na Novom Zélande. „Pre Adama i Andreasa to bola obrovská škola. Videli, ako sa správa špičková pretekárka na svahu i mimo neho. Presvedčili sa, že keď chcú niečo znamenať, musia obetovať športu všetko. Žiadna zábava, bary a podobné veci, ktoré teraz medzi mládežou letia. Veroniku berú chlapci ako svoj vzor, trénovať s ňou je fantázia. Spočiatku Adam nestíhal, ale teraz to posúva všetkých dopredu,“ tvrdí Tomáš Žampa.
Ten okrem funkcie trénera plní zatiaľ aj úlohu manažéra. „Veľkého sponzora ešte nemáme, naše daňové zákony ani nenapomáhajú tomu, aby sa k nám vo veľkom hrnuli. Peniaze by mal zháňať marketingový úsek našej lyžiarskej asociácie.“
SLA prerozdelila zo štátnych prostriedkov na túto sezónu Žampovcom v rámci finančnej podpory reprezentačnému družstvu 9240 eur (Adamovi 5979 a Andreasovi 3261). „To je asi desatina nákladov potrebných na prípravu. Ostatné ide z rodinného rozpočtu a z príspevkov známych a priateľov.“
Adam začne sezónu na pretekoch Svetového pohára v Söldene, potom sa predstaví v Levi a na podujatiach Európskeho pohára. Plusom pre nádejného slovenského zjazdára je posun v rebríčku FIS (v slalome 41.), ktorý mu umožní štartovať s nižším číslom ako v minulosti. „V minulej sezóne jazdil Svetový pohár s číslom 64 alebo 67. Predstihnúť na mäkkej a rozbitej trati tridsať pretekárov bolo náročné,“ vraví Žampa starší. Andreas vyniká najmä v obrovskom slalome, podľa otca ešte musí dozrieť fyzicky, ale aj mentálne.
Posledným Slovákom, ktorý sa dostal v slalome či obrovskom slalome SP medzi elitnú tridsiatku, bol ešte vo federálnej ére Peter Jurko. Bude Žampa jeho nasledovníkom? „Ideme krok za krokom, hoci vo firme Salomon nám vraveli, že robíme míľové skoky. Ak chcete pomýšľať na úspech, musíte mať v prvom rade zdravie, potom silnú vôľu tvrdo pracovať a šťastie v dvoch kolách. V tenise môžete prehrávať 0:2 na sety a ešte dokážete otočiť zápas, ale v zjazdovom lyžovaní je po jednej chybe všetko fuč,“ uzatvára T. Žampa.