Škoda, že si bol rozhodca, napísal Millsovi John McEnroe

Koľko turnajov vo Wimbledone ste zažili ako hráč a neskôr ako rozhodca?
Čo sa týka aktívnej kariéry, bolo to šestnásť alebo sedemnásťkrát. Moja rozhodcovská kariéra v All England Clube trvala až 29 rokov. Prvých šesť rokov som bol asistentom a ďalších dvadsaťtri hlavným rozhodcom turnaja. Boli to nádherné časy. V pozícii hlavného rozhodcu mi pomohla aj moja hráčska kariéra. Každý vedel, že som hral tenis na pomerne dobrej úrovni a aj preto ma rešpektovali.

Ako sa zrodila vaša prezývka Rain Man, Dažďový muž?
Nálepky človeka, ktorý roky hlásil dažďové prestávky vo Wimbledone, sa už asi nezbavím. Keď si idem pozrieť stretnutia vo Wimbledone ako divák, ma ľudia zastavujú a pýtajú sa, aké počasie bude. Prezývku Rain Man som dostal v roku 1983 na menšom turnaji vo švajčiarskom St. Moritzi. Prechádzal som sa s priateľmi okolo kurtov, keď sa oproti mne objavil veľmi elegantne oblečený Talian – vyzeral ako gróf. Pozrel sa na mňa, ukázal prstom a povedal svojim známym: Aha, toto je Rain Man, ten, ktorý hlási dážď vo Wimbledone.

Pamätáte si aspoň jeden rok, keď vo Wimbledone vôbec nezapršalo?
Áno. Neviem to už celkom presne, ale v roku 1976 alebo 1977 bolo každý den slnečno, bez kvapky dažďa. Kuriozitou je, že v tom roku jeden zo zamestnancov uzavrel stávku, že počas dvoch týždňov ani raz nezaprší a nakoniec vyhral približne 500 libier.

Wimbledon bol roky známy aj tým, že John McEnroe riešil čiarových a empajrových rozhodcov a hlavný rozhodca Alan Mills musel riešiť McEnroea. Ako si spomínate na čas strávený s týmto zlým mužom kurtov?
Už som to povedal v minulosti niekoľkokrát: je veľká škoda, že Johna McEnroea si tenisový svet pamätá viac za jeho výstrelky a hádky s rozhodcami ako pre jeho skvelú hru. Bol to vynikajúci tenista, ale na kurte sa často nevedel ovládať. Spomínam si na naše prvé stretnutie vo Wimbledone, keď sa strašne rozčúlil, lebo mu odpískali prešľap pri podaní. Ja som vtedy sedel vo svojej kancelárii a zrazu ma povolali na „jednotku“, lebo si to vyžiadal McEnroe. Tušil som, že toto bude pre mňa prvý vážny wimbledonský test. John mi ohnivo vysvetľoval, že počas celej kariéry neurobil prešľap. Ja som odvetil, že to prešľap asi bol, lebo na tom kurte boli najkompetentnejší čiaroví rozhodcovia. Na to sa na mňa pozrel a ironicky vyštekol – či viem, čo znamená výraz kompetentný. Sadol som si medzi fotografov, aby som mal prehľad o dianí na kurte. Po niekoľkých gemoch sa situácia zopakovala a McEnroe si ma opäť vyžiadal. Nevedel však, že som na kurte, a keď som sa k nemu priblížil zozadu a vysvetlil mu, že to prešľap bol a videl som to aj ja osobne, dal si povedať.

John McEnroe a jeho typický nerový výbuch

Aký bol McEnroe človek?
Všeobecne sa dá povedať, že John bol typ, ktorý sa rád hádal s rozhodcami, ale potreboval počuť odpoveď na svoje ponosy. Keď ju dostal, zväčša sa upokojil. Neznamenalo to však, že po chvíli znovu nevzbĺkol. Na sklonku jeho kariéry sa už z nás stali priatelia. Dokonca mi venoval jeden výtlačok svojej autobiografie You cannot be serious (Nemôžeš byť vážny). Vo venovaní mi napísal: Alan, zažili sme toho spolu veľa a ty si sa ku mne vždy správal férovo, či som si to zaslúžil, alebo nie. Škoda, že si bol rozhodca, ale nebola to tvoja chyba.

Jeden z najvážnejších wimbledonských deliktov pochádza z roku 1995, keď Američan Jeff Tarango na protest proti výrokom empajrového rozhodcu Bruna Rebeuha svojvoľne opustil dvorec počas zápasu s Nemcom Alexandrom Mronzom a jeho manželka neskôr uštedrila francúzskemu rozhodcovi facku. Zažili ste ešte niekedy niečo podobné?
Bolo to výnimočné, lebo prvý a tiež posledný raz v mojej kariére som zažil, že hráč počas zápasu odišiel z kurtu. Jeff bol nespokojný s výkonom Rebeuha už aj v minulosti, keď mali konflikty, ale toto bol vrchol. Ihneď potom sa dohnal nahnevaný Tarango do mojej kancelárie, rozhodca mu bol v pätách a za nimi ešte kráčala Tarangova manželka, ktorá stihla Rebeuhovi vypáliť facku. Po tomto všetkom som strávil s Jeffom v mojej kancelárii dve-tri hodinky a presviedčal som ho, aby sa správal ako normálny športovec, čo nakoniec aj prisľúbil. Avšak na následnej tlačovke sa opäť spustil ten istý bengál s tým, že tam opäť prišla aj Tarangova žena a hlasno presviedčala novinárov, aký je Rebeuh zlý rozhodca a ako škodí jej mužovi. Všetko to malo aj disciplinárnu doh­ru.

Incident Jeffa Taranga

Okrem rozhodcovskej máte za sebou aj zaujímavú hráčsku kariéru. Stali ste sa prvým britským tenistom, ktorý zdolal legendárneho Roda Lavera. Ako si na to spomínate?
Bolo to v roku 1961 na malom turnaji v Anglicku v mestečku Hurlingham. Rod Laver prišiel prvý raz do Anglicka s ďalším austrálskym hráčom Martinom Mulliganom.Čakalo sa, že obaja si zahrajú vo finále. Vo štvrťfinále však Laver narazil na mňa a zvíťazil som. Hralo sa podvečer, už sa zmrákalo a poprchávalo. Prvý set vyhral Rod jednoducho, ale potom strácal koncentráciu, lebo sa viac ako hrou začal zaoberať nepriazňou počasia. Ja som to využil a zápas doviedol do víťazného konca.

Bolo víťazstvo nad Laverom vrcholom vašej hráčskej kariéry?
Asi nie. Najväčšie moje úspechy sa zrodili vo švorhre. Na Roland Garros aj vo Wimbledone som sa dostal do semifinále. Čo sa týka singlovej kariéry, bol som v osemfinále Wimbledonu, ale za najväčší úspech považujem zrejme víťazstvo nad Nicolom Pietrangelim v 3. kole Wimbledonu v roku 1962 – v piatich setoch. Pietrangeli bol vtedy piaty nasadený hráč a veľký favorit.

Čo by ste zmenili na súčasných pravidlách tenisu?
Sú funkčné. Naposledy sa veľa diskutovalo o veternom počasí na US Open v New Yorku, ktoré veľmi sťažovalo hru. V takých prípadoch je to na citlivom posúdení supervisora alebo hlavného rozhodcu zápasu, či treba hru prerušiť alebo nechať pokračovať.

Jastrabie oko, možnosť využitia elektronického záznamu pri spornom dopade loptičky, sa čoraz viac uplatňuje vo svetovom tenise. Je to správne?
Hráči už vlastne nemajú inú možnosť. Rozhodnutia, ktoré urobí mašina, musia akceptovať a už si na poväčšine zvykli. Nemyslím si však, že jastrabie oko v blízkej budúcnosti nahradí čiarových rozhodcov. Sú na to dva dôvody. Je to stále dosť drahé na prevádzku. Ani na grandslamových turnajoch nie je pokrytie jastrabím okom celoplošné a aj na turnajoch série ATP Masters 1000 je len na najväčších kurtoch. Jastrabie oko má však veľkú budúcnosť, lebo pre televízne prenosy je atraktívne, keď diváci vidia krátko po spornom momente grafický záznam dopadu loptičky a emócie hráčov, ktoré to sprevádzajú.