„Časy, ľudia, aj kone sa menia, ale túžba po víťazstve zostáva. Aspoň u mňa to stále funguje,“ uviedol rakúsky veterán v nedávnom rozhovore pre Die Presse.
Na štart pretekov Sprehe Grand Prix von Linz sa postavilo 39 jazdcov s koňmi, ale náročný parkúr s výškou prekážok do 145 cm absolvovali bez zhodenej prekážky len štyria. Vo finálovom rozoskakovaní potom so svojím 8-ročným holštajnským valachom C.T. dosiahli najrýchlejší čas a zvíťazili. Vďaka tomuto triumfu dovŕšili Rakúšania na svojej Gold Tour víťazný hetrik. Víťaz zinkasoval 7590 eur.
„Nemám pocit, že by som mal ukončiť kariéru. Rozlúčim sa vtedy, keď už nebudem vedieť na parkúre predviesť požadovaný výkon. A ten čas ešte nenastal,“ tvrdí Simon.
Tento Rakúšan už štyri desaťročia patrí v jazdeckom športe k širšej svetovej špičke. A to ako jazdec aj tréner. Narodil sa neďaleko Šumperka na území súčasného Česka a spočiatku jazdil za Nemeckú spolkovú republiku. Pred olympijskými hrami v Mníchove 1972 prijal rakúske občianstvo, aby mohol reprezentovať túto krajinu. Odvtedy sa na olympijských hrách objavil ešte päťkrát, pričom v Barcelone 1992 bol už ako 49-ročný súčasťou strieborného družstva Rakúska. O štyri roky neskôr v Atlante skončil v pretekoch jednotlivcov tesne bez medaily na 4. mieste.
„Je to najstarší víťaz pretekov Grand Prix, ale najmä trojnásobný šampión Svetového pohára, čo sa mu podarilo v rokoch 1979, 1997 a 1998. Takýto skvelý výsledok po ňom zopakovali už len Brazílčan Rodrigo Pessoa a Nemka Meredith Michaelsová-Beerbaumová,“ uvádza sa v štatistickej databáze Medzinárodnej jazdeckej federácie.
Simon neberie jazdectvo ako šport, ale najmä hobby. Na živobytie si zarába ako realitný maklér a skok na koni robí pre zábavu.
„Na tomto konštatovaní sa ani po rokoch nič nezmenilo. Keď robíte niečo s radosťou, je to oveľa menej vyčerpávajúce a mne dobrá nálada zostala aj vo vyššom veku. Aj vďaka ľuďom, ktorých som pri tom stretol,“ ponúka svoju životnú múdrosť starček na koni.