Odkedy žijete vo Vancouvri?
Prišiel som sem v roku 2000, päť rokov som na tunajšej univerzite študoval informatiku a chytal za hokejový tím. Vrátil som sa vlani.
Dôvod?
S manželkou sme sa zoznámili na univerzite vo Vancouvri. Keď som doštudoval, presťahovali sme sa do Česka, narodila sa nám dcéra. Manželka si však nestihla dokončiť školu, preto sme späť.
Zavážilo aj to, že Vancouver patrí medzi najkrajšie mestá sveta?
Najmä, poznám tu veľa ľudí, nebolo ťažké sa vrátiť. A či je Vancouver najkrajší, to neviem presne posúdiť, až tak veľa som po svete necestoval. Určite však žijem v krásnom meste, po jednej ruke máte more, po druhej hory.
Kde pracujete?
Vo firme, ktorá sa venuje športovým štatistikám. Robím na online registráciách pre rôzne ligy v Kanade, USA, aj v Austrálii. Medzi klientmi firmy sú aj hokejové ligy, napríklad nemecká DEL.
A sestra?
Eva prišla do Vancouvru tuším pred ôsmimi-deviatimi rokmi. Skončila univerzitu, teraz pracuje ako fyzioterapeutka a trénuje gymnastiku.
Ako zobral otec, že obaja žijete tak ďaleko?
Jasné, chýbame mu, najmä vnučka. Určite by bol radšej, keby sme bývali doma. Ale na druhej strane rozumie, že máme takéto možnosti a netlačí, aby sme zostali na Slovensku. Navyše každé leto cestujeme do Bratislavy a rodičia zase majú možnosť prísť za nami.
Teraz váš otec pricestoval do Vancouvru na olympiádu. Už ste sa stretli?
Prvé dni po prílete (v pondelok) má voľnejšie. Prišiel nás pozrieť, dali sme si spoločnú večeru.
Ako by ste otca charakterizovali?
Férový, pracovitý, so zmyslom pre humor. A občas prísny.
Kedy vás naposledy vytočil?
Ani si nespomeniem… (s úsmevom) To sa už nestáva, keďže bývame ďaleko od seba.
Aký býva pred veľkými turnajmi?
Je na ňom trochu vidieť, že je rozbehaný najmä z organizačných záležitostí, nemá pokoj. Sem-tam spolu o hokeji debatujeme, napríklad o NHL, ktorú sledujem. Ale do veľkých detailov nejdeme. Aj keď som hral hokej, za veľkého odborníka sa nepovažujem. Ani trénerstvo by pre mňa nebolo.
Vôbec vás nelákalo?
Nebaví ma postávať na striedačke, zažívať rôzne tlaky. Nikdy som o tej práci ani neuvažoval.
S hokejom ste skončili ako 27-ročný. Prečo tak skoro?
Po škole som podpísal zmluvu s Vítkovicami, ale nehrala sa vtedy NHL, tak sa do mužstva vrátil ich odchovanec Martin Prusek. Zostal som preto na striedačke ako dvojka, či až trojka na tribúne. Navyše som sa zranil, takže som za celý rok odchytal dva zápasy. Potom sa ťažko hľadá nejaký dobrý nový kontrakt. A najmä, mám vysokoškolský diplom, nechcel som štúdium hodiť za hlavu. Preto som sa radšej zamestnal v Prahe v softvérovej spoločnosti.
Urobme strih do mesta, v ktorom teraz žijete. Aké je?
Pestrofarebné, kozmopolitné, dobre situované. Tiež dosť upršané, čo občas prekáža. Ale aj zelené, obložené krásnou prírodou.
Čo sa oplatí vidieť?
Toho je… Napríklad Stanley park, ktorý sa nachádza uprostred Vancouvru. A zaujímavé je trebárs tunajšie trhovisko.
Aké sú miestne špeciality?
Skvelé sú údené lososy, výborná je aj ponuka suši. Určite treba ochutnať.
A suvenír? Čo by ste odporučili?
Indiánske sošky, totemy, aké sa na Slovensku nevidia. Tie môžu zaujímavo pôsobiť na stene v obývačke.
Kanaďania milujú zimné športy. Vlani organizovalo Calgary majstrovstvá sveta v curlingu a vo vypredanej hale sedelo šestnásťtisíc divákov…
…zimné športy sú tu populárne, lebo na štyri mesiace v roku zamŕza trištvrte krajiny. Curling je v Európe málo známy, ale v Kanade je veľmi obľúbeny. Samozrejme, najvyššie je hokej, ten snáď baví každého.
Čo sa vo Vancouvri hovorí pred hokejovým turnajom?
Čaká sa celonárodná eufória, že Kanaďania doma vyhrajú. Ale uznávajú aj silu Ruska a Švédska, tých považujú za najväčších konkurentov.
Odcitujem, čo sa píše pred začiatkom olympiády: Hry prichádzajú do mesta, kde si ich vážia a tešia sa na ne. Platí to?
Áno, očakáva sa niečo, čo mesto ešte nezažilo. Kanaďania nechcú nič podceniť, preto až preháňajú. Napríklad bezpečnostné opatrenia. Desať dní pred olympiádou zavreli niektoré cesty a zbytočne sa veci komplikujú. Ale je tu aj skupina ľudí, ktorá je proti olympiáde. Považuje ju za plytvanie peniazmi, ktoré by sa mohli využiť rozumnejšie.
Ďalej sa tvrdí: bude to olympiáda úsmevov. Súhlasíte?
Uvidíme. Snáď. Teraz tie úsmevy komplikujú problémy so snehom, musia ho zvážať z okolia, keďže padajú teplotné rekordy.
Aká je priemerná teplota?
Bolo aj plus trinásť stupňov. Keď vyjde slnko, dá sa vybehnúť ozaj naľahko. Cestou do práce som videl kráčať aj ľudí v šľapkách, kraťasoch a tričku. Celkom sme sa na tom s manželkou smiali.
Zohnali ste vstupenky na olympiádu?
Podarilo sa, kúpil som si lístky na hokej, Slovenska proti Česku. Keď som pozeral na internete, takmer všetky sú už vypredané – okrem ženského hokeja. Organizátori teraz spustili webstránku, kde si môžu fanúšikovia vstupenky predávať medzi sebou. Ceny však narástli o štyridsať až päťdesiat percent. Na hokejové zápasy domácich Kanaďanov dokonca aj o päťsto percent. Veľký záujem je tiež o krasokorčuľovanie, na čiernom trhu sa ich cena šplhá aj na dvetisíc dolárov.
Viete, koľko Slovákov žije vo Vancouvri?
Odhadom okolo päťtisíc. Komunita funguje, často sa stretáva. Ja a viacerí ďalší z nej budeme počas olympiády pomáhať v Slovenskom dome.
Ktorý slovenský rodák je v meste najznámejší?
Okolo mňa prevažujú hokejoví fanúšikovia. Poznajú Mariána Hossu, Gáboríka, Paľa Demitru.
S Demitrom, ktorý hrá za domáci Canucks, sa stretávate?
Zriedkavo, viac sa stretávajú moja sestra a Paľova manželka. Ale sledujem, ako sa mu darí. A občas si idem na štadión pozrieť zápas NHL.
Ako berú Demitru fanúšikovia?
Vlani, keď sem prestúpil, sa ľudia veľmi tešili. Ale, žiaľ, má smolu, že ho prenasledujú zranenia – a to fanúšikovia nevidia radi. Nehral deväť mesiacov, vrátiť sa po tak dlhom čase je strašne ťažké. Ale už sa rozbieha, lepší sa každým zápasom.
Vám nechýbalo veľa a tiež ste si mohli obliecť dres Canucks v zápase NHL…
…to išlo o zhodu okolností. Vancouvru sa zranil brankár, narýchlo potrebovali dvojku na jeden zápas. Mal som ísť ja, lenže pre zmluvu Medzinárodnej hokejovej federácie a NHL by za mňa Canucks museli veľa zaplatiť. Preto ma zastúpil môj náhradník od nás z univerzity.