„Hovorí sa, že každý je nahraditeľný,“ vraví majster sveta z Göteborgu, útočník Miroslav Hlinka. „Ale Hossa či Gáborík sa plnohodnotne zastúpiť nedajú. Sú to hviezdy NHL, tí, čo rozhodujú zápasy,“ upozorňuje.
„Sú to najlepší hráči, ktorých máme,“ súhlasí Hlinkov spoluhráč zo zlatého tímu Vladimír Országh. „Výpadok troch kľúčových hráčov na jeden zápas, to je veľa.“
A do tretice, slovami Ernesta Bokroša, asistenta trénera Jána Filca z Göteborgu 2002 aj Petrohradu 2000: „Pre našu reprezentáciu sú nenahraditeľní. Za nich rovnocennú náhradu proste nemáme.“
Čo s tým? Znamená to, že proti Čechom si netreba robiť veľké nádeje? „Nejde len o výpadok v zostave,“ reaguje Országh. „Treba vidieť reálne aj kvalitu Čechov. Všetky tímy z najsilnejšej šestky majú silnejšie súpisky než my, majú podstatne viac mladých hráčov z NHL,“ upozorňuje.
„Vladovi oponovať nebudem,“ vraví Bokroš. „Česi ostatne favoritmi bývali vždy. Ale ako optimista hovorím, že v prvom zápase na turnaji bývajú šance zväčša z princípu päťdesiat na päťdesiat.“
Foto: SITA
Nehrozí slovenskému tímu, že bude musieť hrať na tri útoky? „Vyzerá to ako jedna z možností,“ pripúšťa Bokroš. „V jednom zápase sa toho báť netreba, neznamená to prakticky nič. Ale na druhý deň proti Rusom sa už prípadný menší počet hráčov prejaví. Najmä ak príde na série oslabení.“
Optimista Hlinka hľadá pozitívnu stránku: „Asi by nebolo dobré dusiť zranených od prvého duelu. Zranenia by sa im mohli zhoršiť, a rozhodujúci aj tak bude až štvrtý zápas. Dovtedy je najdôležitejšie, aby sa tím zohral. Myslím, že forma chalanov významne neklesne, až nastúpia, možno nebudú tak sebaistí. Musia im pomôcť aj chalani v tíme – aby sa neotĺkali v rohoch klziska, aby dostávali prihrávky na hokejku a nie na korčule. Vtedy skôr schytajú náraz od súpera.“
Foto: SITA
Hossa má otras mozgu, Gáborík 21 stehov nad kolenom, Šatan rozťatú dlaň. Čo je (naj)horšie? „Na diaľku sa to ťažko posudzuje, ale nemyslím si, že by išlo o vážne zdravotné problémy,“ vraví Hlinka. „Podľa mňa už hrali aj s horšími. Nepríjemné je každé zranenie, ale asi najviac to Mira Šatana. Má porezanú dlaň a v nej hráč drží hokejku. Kde presne má Majo Gáborík stehy na nohe, neviem. Rozhodovať môžu centimetre, či sa napríklad o ranu opiera holenný chránič. Ale v takých prípadoch nie je na zahodenie nastúpiť s lokálnym umrtvením. A čo má Majo Hossa? Aha, slabší otras mozgu. S tým môže byť hokejista fit aj do dvoch-troch dní. Zrážka, pri ktorej sa zranil, bola fakt tvrdá. Ale neviem odhadnúť, nakoľko je Majo indisponovaný.“
Bokroš vidí závažnosť zranení takto: „Ak platí, že (u Hossu) došlo k otrasu mozgu, tak je najvážnejším zranením práve toto. Poslať predčasne na ľad hráča, ktorý ho utrpel, to nepodpíše žiadny lekár.“
„V NHL hráč s otrasom mozgu zväčša nejde na ľad týždeň,“ dopĺňa Országh. „A na testoch mu najprv preskúmajú reakčné časy, funkčnosť pamäte a schopnosť reagovať v zápasovej záťaži.“
Kedy by mali byť maródi pripravení? Gáborík napríklad skúšal hrať už v piatok, len štyri dni po zranení. ,,V NHL lekár síce môže rozhodnúť, ale často dáva odporúčania," odvetí Országh. „Keď hráč povie, že je pripravený, nikto ho držať nebude.“