Holandským novinám Het Laatste Nieuws povedala, že šikana zo strany začala už v roku 2019 neustálou kritikou či ponižovaním. Keď si počas prípravy na svetový atletický šampionát v katarskej Dauhe zlomila holennú kosť, napriek silnej bolesti musela pokračovať v tréningu.
Kouč jej sťažnostiam neveril a ju za mentálne príliš slabú na to, aby sa venovala špičkovému športu. Údajne ju tiež nútil jesť nezdravé jedlo. Na večeru mala dovolené iba dva krajce chleba.
„Kričal na mňa a tvrdil, že som bezcenná. To na 21-ročného človeka tvrdo doľahne, podkopáva to sebavedomie. Začala som sa ho báť a nechala sa vtiahnuť do jeho moci,“ spomína dnes už 28-ročná športovkyňa.
Behom tréningového kempu v Južnej Afrike jej mal tréner ponúknuť pomoc s bolesťami chrbtice. Mám trocha krivú panvu a požiadala som ho, aby sa mi na to pozrel," začala s popisom nepríjemnej situácie. Jej kouč mal trvať na tom, aby sa „terapia“ odohrala v jej izbe.
„Počas toho chcel, aby som si dala dole športovú podprsenku a aby som si ľahla na zem. Potom si na mňa sadol a začal ma obchytkávať, vraj to bola súčasť liečby,“ popísala trénerovu „pomoc“, po ktorej sa život Belgičanky úplne zmenil.
„Rýchlo som to potlačila, nespomínam si na všetko. Moje telo prešlo do režimu prežitia. Prestala som jesť a chcela som sa odtiaľ čo najrýchlejšie dostať preč. Nakoniec som sa zrútila, mala som depresie, nemohla som spávať a nemohla som sa na nič sústrediť.“
Tvrdí, že márne čakala na akúkoľvek podporu zo strany Belgickej atletickej federácie. Kompetentní vraj o všetkom vedeli, no niečo sa začalo diať až po tlaku zo strany verejnosti.
„Všetci vo federácii to vedia – riaditeľ, hlavný tréner viacboja. Aj ľudia zo Sport Vlaanderen (Flámska športová agentúra) vedia, k čomu došlo, ale nikto ma nepočúva, nič sa nedeje,“ dodala sklamane.
Bez výsledku zostala aj oficiálna sťažnosť na svojho bývalého trénera, ktorú Maudensová podala na polícii. Kouč však podľa športovkyne má vplyvných ochrancov. „Obávam sa, že ľudia ho stále chránia. Keď máte k dispozícii moc a kontakty, v Belgicku sa veci dokážu ututlať.“
Možno preto traumatickú skúsenosť verejne nespomínala a odvaha prišla až po rokoch a niekoľkých terapiách.
Prečo prehovorila verejne až roky po incidente? Motivovať ju mala túžba ochrániť či pomôcť ďalším športovkyniam. Maudensová sa už s minulosťou vyrovnala natoľko, že pokukuje po návrate do špičkovej atletiky.
Začala s pravidelným tréningom a sníva o tom, že bude štartovať na olympiáde 2028 v Los Angeles. „Bola som zničená, ale opäť sa učím, ako dôverovať sama sebe. Chcem sa vrátiť, chcem niečo dokázať pre seba i ostatné dievčatá,“ vyhlásila odhodlane.