Slováci v akcii
V behu na 400 metrov cez prekážky získala bronzovú medailu. Stále si však úplne neuvedomuje, čo sa v piatok v japonskej metropole stalo.
„Preplakala som celý medailový ceremoniál. Znela holandská hymna a ja som premýšľala. Prebehlo mi hlavou, čím všetkým som si prešla a nevzdala som sa,“ priznala na dnešnej tlačovej konferencii.
Čo prežívate po návrate domov?
Krásne chvíle. Je to nezabudnuteľné a úžasné. Asi neexistuje slovo, ktoré by to opísalo. Sama ešte potrebuje trochu času, aby som vstrebala, čo sa udialo počas tejto sezóny a aj na majstrovstvách sveta.
Pred rokom som bojovala so zranením a teraz mám bronz. Ani by mi nenapadlo, že to takto vyjde. Som šťastná, ako som sa z toho dostala. Musím si ešte uvedomiť, že to nie je sen, ale skutočnosť, ktorú žijem.
Prekvapilo vás to alebo ste verili v bronz?
Verila som si. Keď som išla na finále, vravela som si, že možné je všetko. Tréner mi pred štartom povedal, aby som spravila nejaký zázrak. Podarilo sa. Vnútorne som však cítila, že by to mohlo vyjsť.
Tri roky ste nesúťažili kvôli štyrom únavovým zlomeninám. Čo pre vás táto medaila znamená v tomto kontexte?
Medaila má za sebou veľký príbeh, o to väčšiu hodnotu. Je bronzová, ale pre mňa má cenu zlata. Nezabudnuteľné. Teraz sa bude nejaký čas hovoriť o tomto príbehu s medailou. V budúcnosti sa na tie zranenia pozabudne a bude sa riešiť realita, nie návraty do minulosti.
Počas sezóny som si uvedomila viackrát, čo je za mnou. Aj počas malej párty v Tokiu s reprezentačnými kolegami mi chodkyňa Hanka Burzalová pripomenula, ako som po Dukle chodila s barlami. A pozri, teraz máš medailu… O to viac si to celé cením.
Slzy bolesti ste v japonskej metropole vymenili za slzy šťastia…
Áno. Ja som preplakala celý medailový ceremoniál. Znela holandská hymna a ja som premýšľala. Prebehlo mi hlavou, čím všetkým som si prešla a nevzdala som sa. Verila som, že na to mám. Hoci nie hneď ako som sa vrátila a začala s novým trénerom. S týmto som nepočítala.
Takže to bolo prekvapenie?
Bol to zázračný večer, ale nemyslím si, že je to náhoda. Mám potenciál aj talent a vyhovuje mi nový systém tréningu pod vedením Brama Petersa.
Popracovali sme na sile a mohla som lepšie zvládať tréningové dávky. O to viac znesiem aj v pretekoch. Pekne sme to vyskladali a vyvrcholilo to bronzom. S ním nepočítal ani samotný kouč. Krása, je to nový začiatok.
Sadol vám aj prvý tréner Femke Bolovej?
Áno a viedol napríklad aj Lieke Klaverovú. Vedela som, že má veľkú kvalitu aj skúsenosti. Išla som do toho s tým, že mi môže pomôcť. A tiež s vedomím, že buď to po zraneniach a trojročnej pauze vyjde alebo nie.
Zdalo sa, že vám Bolová i ďalšie konkurentky bronz priali.
Áno. Veľmi sa teším, že som to mohla s nimi osláviť priamo na dráhe. Bývala som spoločne s Belgičankou Naomi van den Brockeovou a pripravovali sme sa na šampionát. Vážim si aj tieto kamarátstva z dráhy. Teší ma to, lebo Femke je superhviezda, ale dopraje nielen mne, ale aj ostatným.
Čítajte viac Prečo si nechala hádzanú? hnevala sa babka. Zapletalová na školskej súťaži naháňala trénované atlétky
Po dobehu ste chceli stačiť čas pod 53 sekúnd. Ste perfekcionistka?
Je to pre mňa motivácia, aby som sa dostala pod 53,00. Podarilo sa mi vrátiť späť. Máme za sebou prvý rok a stále tam vidím veľké rezervy vo viacerých oblastiach. Nemyslím si, že tento čas je môj limit.
Môžem sa zlepšiť – rýchlostne, silovo, takticky aj rytmicky medzi prekážkami. Behali sme medzi nimi na pätnásť krokov, teraz to bude na štrnásť. Možno to bude pre mňa lepšie a aj ma to niekam posunie.
Úspech ste dosiahli hneď v prvom roku vzájomnej spolupráce. Zaskočilo vás to?
Zhodnotili sme to, že odkedy sme spolu začali, som bola zdravotne v poriadku a absolvovala som v zásade všetky tréningy, ktoré boli naplánované.
S výnimkou niekoľkých, kedy som bola chorá a museli sme improvizovať. Peters má vysokú kvalitu, sadli sme si. O to viac sa pozerám vpred s pozitívnym myslením. Čo zo mňa ešte bude, keď sme spolu len jeden rok?
Čítajte viac Ona si prešla zraneniami, on sa pasuje s obvinením z dopingu. Atléti Zapletalová a Úradník tvoria pár
Pozeráte sa teraz na budúcnosť z pozície bronzovej medailistky na MS inak?
Áno. Keď ju získate, chcete minimálne zostať na rovnakej úrovni, ideálne sa posunúť vyššie. Teraz som tretia a vyšlo mi to, ale konkurencia je kvalitná.
Dievčatá pribúdajú aj sa zlepšujú. Nie je ľahké získať bronz. Nemôžem si dovoliť teraz zaspať. Potrebujem ďalej makať, aby som zostala medzi špičkou.
Slovensko získalo prvú a do piatka jedinú medailu z dráhy na MS v roku 1997, kedy ste ešte neboli na svete. Zaregistrovali ste to?
Áno, vnímala som to. Teším sa z toho. Je to medaila pre celé Slovensku a našu atletiku. Zviditeľnila som našu krajinu vo svete. Budem ďalej pracovať na tom, aby môj prínos pokračoval.
Olympiáda v Los Angeles je o tri roky. Pred štyrmi ste boli sklamaná z 15. miesta taktiež v Tokiu. Premýšľate nad OH 2028?
Každý športovec sníva o úspechu na olympiáde. Ja som tam už bola a nevyšlo mi to tak, ako som chcela. Čaká nás sezóna 2026, sústredím sa najskôr na ňu. Na OH mám ešte čas.
Atletická sezóna je na konci. Čo znamená pre Emmu Zapletalovú?
Mám teraz mesiac voľno. Budem sa snažiť oddýchnuť si a zregenerovať čo najlepšie. Tak, aby som sa mohla začať pripravovať na ďalší rok. Pôjdeme na dovolenku a pokúsim sa vypnúť hlavu i vstrebať to, čo sa počas roka 2025 udialo. V priebehu sezóny som na čistenie hlavy nemala čas.
Čítajte viac Po štvrtej zlomenine som sa zrútila. Pár dní som atletiku nechcela vidieť, ale zabaliť som to nechcela ani raz
Je niečo konkrétne, na čo ste počas sezóny nemali čas, ale teraz nastal?
Asi tá dovolenka. (smiech) Budem aj doma, môžem sa venovať vareniu či pečeniu a ďalším domácim prácam.
Mám veľmi rada Tatry. Je to jedno z mojich obľúbených miest, kde vypínam hlavu od tohto sveta a tráviť čas v prírode.
Oslávili ste bronz v Tokiu, chystá sa oslava aj doma v Nitre?
Neočakávam žiadne ďarčeky. Je to môj darček rodine, ktorá ma podporila. Teším sa, že s ňou budem zdieľať tieto chvíle.
