Atlétka Emma Zapletalová (25) prekonala tri sezóny po sebe dovedna štyri únavové zlomeniny, ale v roku 2025 má namierené do finále Diamantovej ligy v Zürichu.
„Ako malá som sledovala najlepších atlétov sveta doma na gauči. Snívala som o Diamantovej lige. Je to príjemné zistenie, že môžem byť medzi najlepšími a nestratím sa tam,“ vraví pred dnešným mítingom P-T-S.
Aký je rok 2025?
Čerešnička na torte a vrcholné podujatie mi chýba. Verím, že na MS v Tokiu moja forma vygraduje. Zatiaľ je to sezóna snov. Som rada, že som sa po troch rokoch vrátila. Znova ma altetika baví, užívam si každé preteky. Určite je rok 2025 môj najlepší. Vylepšila som si osobné rekordy a chodím po Diamantových ligách. (smiech) Cítim sa dobre a ukazujú to aj moje výkony.
Na republikových majstrovstvách Slovenska ste minulý víkend išli preteky na dvesto metrov. Prečo?
Momentálne som v takomto tréningovom bloku. Je to rýchlostný test. Zapadá mi to do koncepcie. Bude to aj dobrý tréning a tiež som na seba zvedavá na tejto trati. Na 400 metrov sa cítim lepšie v záveroch. Po týchto 200-kách možno budeme vedieť rýchlejšie začínať prekážky na klasických dlhých prekážkach.
Tešíte sa na najväčší domáci míting Tipos Pravda – Televízia – Slovnaft v Banskej Bystrici?
Zatiaľ som bežala iba v Šamoríne. Teším sa na domáci štadión, kde ma prídu pozrieť aj rodičia. Keď som na kritériu SNP v Banskej Bystrici bežala nový rekod na hladkej 400-ke, mala som väčšiu radosť z rodiny a ich podpory ako z času. Je to náš najlepší míting, preto sa teším, že budem znova súťažiť doma na Štiavničkách.
V minulosti sa v Diamantovej lige občasne objavovali aj slovenskí atléti. Ako sa cítite v roli pravidelnej účastníčky?
Ako malá som sledovala najlepších atlétov sveta doma na gauči. Snívala som o Diamantovej lige. V minulosti som sa tam objavila, ale teraz som bola tri razy po sebe.
Som veľmi rada, že sa na najprestížnejšom seriáli predstavujem pravidelne. Navyše, ani výsledky nie sú najhoršie. Je to príjemné zistenie, že môžem byť medzi najlepšími a nestratím sa tam.
Absolvujete po mítingu P-T-S aj ďalšie preteky v Diamantovej lige?
Štvorstovka cez prekážky sa pôjde ešte dvakrát. Uvidíme, zatiaľ nemám informáciu, či ma vezmú. Plánom však je, aby sme sa tam dostali.
Ste blízko aj k postupu do finále v Zürichu, kde sa predstaví najlepšia osmička. Čo na to poviete?
Zatiaľ som na šiestom mieste. Bolo by skvelé, keby som sa tam udržala. Mám z toho dobrý pocit. Idem postupne a úplne mi nedochádza, na akú úroveň som sa dostala. Teším sa, ale snažím sa zostať sústredená. Viem, že vrchol bude na septembrových majstrovstiev sveta v Tokiu. Bola by som rada, keby mi forma vygradovala práve tam.
Po pretekoch ste často v družnej debate s Femke Bolovou. Aká je najväčšia hviezda prekážok v súkromí?
Veľmi priateľská. Je skvelé dievča, dopraje každému. Podľa výkonov je superhviezda, ale nespráva sa tak, nie je to na nej vidieť. Mohla by mať od nás odstup. Rozumieme si a snažím sa ju čo najviac ponaháňať a raz sa dostať na jej úroveň.
Je v Diamantovej lige veľká bitka o čo najlepšiu dráhu?
Áno. Najlepšie sú päťka, šestka a sedmička, kde oblúky v zákrutách nie sú také ostré ako na vnútornej strane. Najčastejšie som bola v dvojke alebo osmičke. Zatiaľ sa mi nedarí vydobyť si lepšiu. Snažím sa však predviesť čo najlepší výkon bez ohľadu na dráhu, hoci aj ona hrá svoju rolu.
Pred sezónou ste vymenili trénera. Prečo ste sa rozhodli Petra Žňavu nahradiť Bramom Petersom?
Mala som tri roky po sebe to isté zranenie, únavovú zlomeninu. Keď sa mi to stalo vlani naposledy, povedala som si, že to nie je normálne. Napadlo mi, že ak niečo nezmením, môže sa to zranenie vrátiť a môžem mať aj po kariére. Rozhodla som sa zmeniť trénera a veľmi mi to pomohlo.
Odrazilo ma to vyššie po tom veľkom trápení a sklamaní z toľkých zranení. Počas prípravy na aktuálnu sezónu som sa cítila dobre. Nemala som komplikácie. Bolo to lepšie a lepšie, ale stále som potrebovala preteky, aby som vedela, na akej som úrovni.
Už v hale som si potvrdila, že som na tom fajn. Postupne prichádzali dobré časy, posúvala som ich. Nakoniec osobný rekord z Londýna bol vynikajúci. Mala som veľkú radosť, ale stále som cítila, že to nie je úplne ono. Cítim, že sa ešte mám kam posunúť.
Bola to výrazná zmena?
Áno. Zmenila som nielen trénera, ale aj prostredie a ľudí v okolí. Pomohlo mi to, vidieť to aj na výkonoch.
Čítajte viac Tri roky bolesti sú preč, talentovanej Slovenke chodia konečne dobré správy. Zapletalová bude ozdobou ďalšej Diamantovej ligy, čaká ju premiéra
Mala v tom prsty aj Gabriela Gajanová?
Ani nie, ja som kontaktovala jej trénera Louisa Heyera, aby mi pomohol dostať sa z tejto situácie. Poradil mi, aby som sa ozvala Bramovi Petersovi. Akonáhle som tak spravila, chcela som sa stať jeho zverenkou. Vedela som totiž, že na začiatku kariéry pomohol práve Bolovej s jej vzostupom a taktiež bol pri ďalších úspešných holandských prekážkaroch.
Čo vás na začiatku spolupráce s Petersom najviac prekvapilo?
Tréningová zmena. Je to iný systém, aký som robila doteraz. Najdôležitejšie je, že som zostala zdravá. Zmenil sa aj prístup trénera. Rozumieme si. Takúto zmenu som potrebovala.
Obzvlášť po troch rokoch utrpenia?
Každý rok bol iný, od zlomeniny k zlomeniny. Každú som brala inak, ale nikdy som si nepovedala, že to zabalím. Verila som v svoj potenciál a nechcela som sa vzdať. Hovorila som si, že sa vrátim. Aj preto som sa rozhodla pre zmenu trénera. Bola som trpezlivá a spravila som maximum preto, aby sa to podarilo. Nechcela som si niečo vyčítať. Zatiaľ to funguje.
Máte titul majsterky Európy do 23 rokov z roku 2021, v tom istom ste absolvovali aj olympiádu v Tokiu. Potom však prišla trojročná pauza. Ako ste to zvládali psychicky?
Pri prvej zlomenine som si povedala, že zranenia k športu patria. Hodila som to za hlavu a išla do novej sezóny. Lenže prišla druhá únavová zlomenina a to som si už povedala, že to nie je v poriadku. Absolvovala som všetky možné vyšetrenia. Komunikovali sme s odborníkmi, ale nič konkrétne sa nezistilo.
A potom prišla olympijská sezóna 2024 s vrcholom v Paríži, ktorý ste napokon tiež zmeškali…
Po druhej zlomenine som si povedala, že olympijský ročník je skvelou motiváciou na návrat. Lenže prišla ďalšia únavová zlomenina a mentálne som sa položila.
Niekoľko dní som sa odstrihla od športu, nechcela som tréning ani vidieť. Žiadne alternatívny, ani plán návratu. Skrátka som na to nechcela myslieť. Potom som to vzala do svojich rúk, vymenila som trénera a som tu.
V čom bola situácia najnáročnejšia?
Bolo veľmi náročné mentálne to ustáť. Som vďačná všetkým, ktorí stáli pri mne – na Dukle, Slovenskom atletickom zväze a najmä moja rodina a najbližší. Keď som ich potrebovala, boli pri mne. Nezvdala som sa a o to viac si vážim úspechy v tejto sezóne.
Vyhľadali ste aj pomoc športového psychológa?
Určité obdobie som spolupracovala s Petrou Pačesovou. Lenže po poslednom zranení som už poznala tie postupy a procesy, ako s hlavou pracovať a nastaviť ju správnym smerom.
Bolo to už len na mne a nemala som potrebuje vyhľadávať mentálneho kouča, aby som sa s ním o tom porozprávala. Nemala som ani energiu na to, aby som moje problémy rozoberala ešte s niekým iným. Verila som skôr vlastnej intuícii a držala sa svojich rozhodnutí.
Čítajte viac Čestný občan Bratislavy skákal tam, kde mu dali najviac peňazí. Vlastní ho zavrhli, lebo obchodoval s Rusmi
V čom je súčasná Emma Zapletalová iná oproti roku 2022?
Tri roky ma naučili byť trpezlivejšou, silnejšou a tiež tomu, aby som sa nikdy nevzdávala. Vážim si všetky úspechy a tiež zdravie, lebo som sa vyhla zraneniam. Má to pre mňa obrovskú cenu.
Nerada hovoríte o umiestneniach dopredu. Na čo si jedna z najlepších bežkýň na 400 metrov cez prekážky trúfa na septembrových MS v Tokiu?
V tejto sezóny to naznačuje finálové ambície. Každý tam však začína postupne. Tak k tomu pristúpim aj ja. Nerada hovorím dopredu, ale snívam o finále. Uvidíme priamo na mieste.
Zvyšuje vaše šance aj fakt, že Američanka Sidney McLaughlinová pôjde na hladkej štvorstovke?
Bola som prekvapená, že sa takto rozhodla. O jednu súperku menej, ale tá konkurencia v USA je veľká. Pre mňa to až toľko nemení. Na MS v Tokiu sa priamo na mieste rozhodne, kto je lepší.
Čím si vysvetľujete, že Slovensko má takú silnú generáciu prekážkarov?
To je dobrá otázka… (úsmev) Veď prečo behať prekážky, keď sú aj hladké disciplíny. (smiech) Darí sa nám, čo je super. Asi na Slovensku vieme zdolávať prekážky. Mám z toho radosť a snáď sa budeme zlepšovať a rásť.
