Fanúšikovia milovali jej podmanivý úsmev a poriadne viditeľná bola aj mimo štadiónov. Včera ubehlo presne dvadsať rokov od chvíle, keď predviedla jeden zo svojich najslávnejších skokov.
V júli oslavujú okrúhle výročia hneď dva historický zápisy v skoku o žrdi. Nedávno uplynulo 40 rokov od prvého skoku legendárneho Sergeja Bubku cez šesťmetrovú hranicu.
V prípade Isinbajevovej ubehli dve desaťročia od momentu, keď ruská hviezda zdolala päť metrov. Rodáčke z Volgogradu sa to podarilo na mítingu v Londýne, kam prišla ako držiteľka svetového rekordu v hodnote 495 centimetrov.
22. júla 2005 ho posunula najskôr o jeden centimeter a potom ako prvá žena v histórii prekonala latku vo výške rovných päť metrov.
V tom čase 23-ročná Ruska bola už olympijskou víťazkou z Atén 2004 a v Londýne vylepšila svetový rekord pod holým nebom už jedenásty a dvanásty raz.
Isinbajevová vždy dbala na svoj dokonalý imidž a aj vďaka svojmu vystupovaniu bola medzi športovými fanúšikmi veľmi populárna. V svetovej atletike bola v čase pred nástupom šprintéra Usaina Bolta fenoménom číslo jeden.
Rekord následne posunula opäť o necelý mesiac neskôr na majstrovstvách sveta v Helsinkách, kde skočila 501 centimetrov a po prvýkrát v kariére získala titul svetovej šampiónky pod holým nebom.
Predovšetkým kvôli Isinbajevovej sa vo Fínsku ženské finále v skoku o žrdi odložilo o dva dni kvôli dažďu. Všetko, čo sa dalo, sa vtedy ruskej hviezde prispôsobovalo.
„Kvôli nám by to nikdy neurobili. My muži sme len gladiátori a predskokani v Jeleninej šou,“ vyhlásil vtedy nemecký žŕdkar Tim Lobinger.
Zatiaľ čo Isinbajevová útočila na svetový rekord prakticky neustále a v kariére pod holým nebom ho vylepšila sedemnásťkrát, v súčasnosti má hodnotu 506 centimetrov, v mužskej žŕdke v tom čase osobnosť takých rozmerov chýbala.
Bubka mal v 80. a 90. rokoch vďaka svojej dominancii prezývku „Cár žŕdky“. Ženská časť disciplíny mala zase v osobe Isinbajevovej „Cárovnú“. A životné príbehy oboch fenomenálnych atlétov ponúkajú aj ďalšie podobnosti.
Aj Isinbajevová bola po skončení kariéry, počas ktorej získala dve zlaté olympijské medaily, tri tituly majsterky sveta, jeden majsterky Európy a ktorú ukončila v auguste 2016, aktívna v štruktúrach Medzinárodného olympijského výboru (MOV) aj v politike.
Patrila medzi prominentné tváre režimu ruského prezidenta Vladimira Putina. V roku 2012 sa aktívne zapojila do kampane pred prezidentskými voľbami, neskôr vstúpila do takzvaného Putin Teamu, ktorý na podporu prezidenta založil hokejový velikán Alexander Ovečkin.
Isinbajevová mala dokonca hodnosť majorky ozbrojených síl. Často bola verejne prezentovaná po boku ruských politických špičiek, napríklad ministra obrany Sergeja Šojgua.
Po rozpútaní vojny na Ukrajine sa ale atlétka politicky odmlčala. Predvlani vyšlo najavo, že utiekla na španielsky ostrov Tenerife, na Kanárskych ostrovoch nakúpila niekoľko nehnuteľností a aj vďaka tomu prijala španielske občianstvo.
Zatiaľ čo v Rusku čelila ostrej kritike a smerovali na nej slová o zrade, Isinbajevová sa obhajovala tým, že vždy bola a naďalej bude svetoobčianka.
„V Rusku, rovnako ako v ktorejkoľvek európskej krajine, každý športovec patrí do nejakého klubu. Do roku 2018 som reprezentovala CSKA a dostávala som vysoké ocenenia a tituly za výnimočné športové výkony,“ vysvetľovala svetová rekordérka.
„Hodnosti, o ktorých sa teraz hovorí, sú len formálne, pretože nie som a nikdy som nebola v službe ozbrojených síl Ruskej federácie,“ dodala.
Spomínaná podobnosť so Bubkom spočíva v tom, že aj on je doma na Ukrajine považovaný za zradcu. Ukázalo sa, že po začiatku vojny obchodoval s Rusmi, nijako nepodporil ukrajinských športovcov a užíva si športových dôchodok v rezidencii v Monaku.
No kým Bubka prekonal šesťmetrovú hranicu trinásťkrát, Isinbajevová sa cez päť metrov dostala celkovo osemkrát. Po nej to dokázali iba jej krajanka Anželika Sidorovová (501 cm), Američanka Sandi Morrisová 500 cm) a ďalšia reprezentantka USA Jennifer Suhrová (503 cm).