„Aj nás mrzí, že nedokážeme tieto preteky robiť v Bratislave. Nie je nám to ľahostajné. Ak však nie je vybudovaný štadión, nemáme ich kde zorganizovať. Naopak, Banská Bystrica chce tento míting mať vo svojom meste,“ vraví viceprezident organizačného výboru Ladislav Ásványi.
Čo obnáša organizácia atletického mítingu, ktorý je v atletickej hierarchii v pomyselnej 3. lige – za Diamantovou a Zlatou?
Je za tým veľa práce, musíme sa držať striktných pravidiel. Európska atletika nám predpisuje, aké prémie musíme alokovať. Zároveň sú pevne stanovené sumy za najvyššie priečky. Tieto finančné prostriedky nemôžu ísť zo štátneho rozpočtu, ktorými kompetentní prispeli národnému zväzu.
Musia to byť peniaze od sponzorov. Následne ich zasielame manažérom atlétov a tie sa ďalej zdaňujú. Nie je to málo, ale pre slovenskú širšiu špičku sa to oplatí. Vďaka bodom do rebríčka sa môžu dostať na vrcholné podujatia, vrátane septembrových majstrovstiev sveta v Tokiu.
Aký rozpočet má tohtoročná pétéeska?
Musíme rozdať 75-tisíc eur na prémiách, taký je predpis. Plus je nutné zaplatiť za štatút strieborného mítingu v rámci Svetovej atletickej tour. Ak by sme však chceli organizovať zlatý míting, na to slovenská atletika momentálne nemá.
Veľmi uznávaný míting Zlatá Tretra v Ostrave má rozpočet na úrovni jedného milióna eur. Bez silnejšej podpory sponzorov to nedokážeme dať dokopy. Beztak je úroveň P-T-S vysoká.
Tradične patríme do 80. miesta v rámci všetkých atletických mítingov v danom roku na svete. A to pracujeme s rozpočtom zhruba 300-tisíc eur.
Milou tradíciou je, že pozývate niekdajšie legendy P-T-S. Na koho sa fanúšikovia môžu na začiatku augusta tešiť?
Na štyri veľké osobnosti. Príde svetová rekordérka v skoku do diaľky Galina Čisťakovová (v Leningrade 1988 skočila 752 centimetrov, pozn.). Je to zaujímavý príbeh, lebo skákala na mítingu P-T-S, zranila sa, liečila sa tu v roku 1992 a potom požiadala o slovenské občianstvo.
Príde aj Mike Powell, ktorý taktiež chodil na Pasienky a doteraz drží historické maximum (895 cm z Tokia 1991, pozn.). Taktiež trojskokan Willie Banks, ktorý bol len tri centimetre od 18 metrov a blízko tejto hranice skočil aj na P-T-S. Zároveň je v exekutíve Svetovej atletiky.
Účasť prisľúbili aj Jarmila Kratochvílová (svetová rekordérka na 800 m, čas 1:53,28 z Mníchova 1983 je najstarším atletickým svetovým rekordom, pozn.) a tiež oštepár Jan Železný.
Zaujímavé je, že s atletikou začal v Banskej Bystrici. Až po olympiáde 1992 v Barcelone odišiel do Česka. Budeme radi, ak tieto osobnosti prídu.
Poteší, keď si zaspomínajú na slávne časy mítingu P-T-S?
Práve to je náš motív, prečo ich pozývame. Radi by sme terajšej spoločnosti dali impulz, aké hviezdy chodili na Slovensko kvôli atletike. Taktiež v minulosti tu bol niekdajší šéf Európskej atletiky Svein Arne Hansen či prezident tej svetovej Sebastian Coe.
Reláciu si môžete vypočuť aj v podcastovej verzii
Legendy chodievali na bratislavské Pasienky, teraz je ich osud neistý. Po obnovení sa súťažilo najskôr v Šamoríne a teraz v Banskej Bystrici. Nie je škoda, že Bratislava prišla o P-T-S?
Samozrejme. Aj v minulosti sa konali preteky inde, napríklad na Tehelnom poli či Mierovej kolónii.
História sa na Pasienkoch písala od roku 1971 až do roku 2010, kedy sa niť pretrhla a znova sa obnovila v roku 2016 v Šamoríne. Teraz nás čaká tretí ročník v Banskej Bystrici.
V čom je organizácia mítingu pod Urpínom iná ako v hlavnom meste?
P-T-S sme mali pred tromi rokmi ako test pred organizáciou majstrovstiev Európy do 18 rokov práve na Štavničkách. Potrebovali sme si vyskúšať komunikáciu s mestom Banská Bystrica, školou, kde boli atléti ubytovaní, taktiež rozhodcov, časomeračov a celý tím ľudí, ktorý podujatie pripravoval.
Obstáli sme veľmi dobre, a tak sme sa rozhodli, že v Banskej Bystrici zostaneme. Atletika sa neschováva, pracujeme ako jeden tím.
Usporiadali sme viacero veľkých podujatí a chystáme sa na ďalšie. Zároveň sme mali len veľmi dobré ohlasy. Dokonca sme dostali aj ponuku na organizáciu ďalšieho podujatia, ale odmietli sme.
Prečo?
Konsolidácia sa nás dotkne všetkých a nemôžeme na seba vziať väčšie jarmo, ako sme schopní uniesť.
Prináša organizácia mítingu V Banskej Bystrici nejaké komplikácie?
Z hľadiska logistiky je to pred P-T-S komplikovanejšie. Atléti priletia do Viedne či Bratislavy a musíme ich dopraviť do Banskej Bystrice a taktiež späť. Na druhej strane, mesto nám vychádza veľmi v ústrety a chce, aby míting v Banskej Bystrici bol.

Viacerí atléti neboli úplne spokojní s presunom do Banskej Bystrice, ale ich mienka sa postupne otočila…
Aj nás mrzí, že nedokážeme tieto preteky robiť v Bratislave. Nie je nám to ľahostajné. Ak však nie je vybudovaný štadión, nemáme ich kde zorganizovať. Pri organizácii takéhoto podujatia sa mesto či vyšší územný celok nemôže z toho vyzuť. P-T-S mala v Bratislave hlboké spoločenské zakorenenie.
Postupne však prišiel nezáujem kompetentných a tým sa ničí tradícia. Preto sme sa vrátili po rokoch v Šamoríne a Banskej Bystrici. Je nám ľúto, že ľudia, ako napríklad Imrich Ozorák, tomu venovali roky života a možno aj zdravie a nakoniec míting takmer zanikol.
Existuje ešte možnosť, že sa P-T-S vráti do Bratislavy?
Za ostatné roky sme postavili alebo zrekonštruovali 19 štadiónov. Rozdali sme na to päť miliónov eur. Systém bol jednoduchý – prispeli sme tretinou, zvyšok bol na mestách či obciach a vyšších územných celkoch. Možno však v Bratislave svitá na lepšie časy.
Teraz pán primátor (Matúš Vallo, pozn.) začal rozprávať o štadióne za Zlatými Pieskami. Uvidíme, musíme počkať. Budúci rok sú na programe voľby. A povedzme, že v tomto období môžu kandidáti viac prisľúbiť ako za bežných okolností.
S čím budete po P-T-S 2025 spokojný?
Budem rád, ak vyjde počasie a slovenskí atléti budú mať ideálne podmienky na čo najlepšie výkony. Verím, že sa vďaka tomu priblížia k postupu na vrcholné podujatia.
