16-ročná atlétka, ktorá sa narodila ako muž, súťažila napriek protestom a nariadeniu prezidenta USA Donalda Trumpa, ktoré jej zakazovalo účasť, a to na základe nového pravidla, ktoré môže byť prvým svojho druhu.
Ako informoval web Inside The Games, Kalifornská medziškolská federácia (CIF) minulý týždeň oznámila, že umožní účasť športovkyne a potenciálne udelí extra medailu po finále v troch disciplínach, v ktorých súťaží transrodový atlét.
Účasť Hernandezovej na šampionáte vyvolala intenzívne diskusie, ktoré sprevádzali protesty po celej krajine a hrozba prezidenta Trumpa, že zastaví federálne financovanie škôl v štáte Kalifornia. Trump považuje účasť Hernandezovej za priame porušenie výkonného nariadenia, ktoré podpísal vo februári 2025 na ochranu ženského a dievčenského športu.

Hernandezová skončila na prvom mieste v skoku do výšky a trojskoku, v skoku do diaľky bola druhá, pričom v niektorých zdieľala pódium s ostatnými atlétkami. „Stáť na pódiu s ostatnými bolo pre mňa cťou,“ uviedla jedna zo súperiek pre San Francisco Chronicle. „Aj keď publicita, ktorá sa jej dostáva, je dosť negatívna, myslím si, že si zaslúži pozornosť, pretože je superstar. Je rocková hviezda. Reprezentuje to, kým je.“
Trump, ktorý presadzuje prísne vízové obmedzenia, ktoré by mohli zabrániť transrodovým atlétom súťažiť na olympijských hrách v Los Angeles 2028, už v minulosti plnil svoje hrozby. V marci 2025 zmrazil 175 miliónov dolárov (161 miliónov eur) federálneho financovania pre svoju alma mater, Univerzitu v Pennsylvánii, kvôli jej politike voči transrodovým atlétom. Jeho administratíva urobila podobné kroky aj voči štátu Maine a začala vyšetrovanie verejného školského systému v Portlande v Oregone za povolenie transrodovému atlétovi súťažiť v dievčenskom atletickom tíme.
Národná vysokoškolská atletická asociácia (NCAA) zakázala účasť transrodových atlétov v ženskej kategórii len pár dní po tom, čo Trump podpísal svoje výkonné nariadenie. Na stredoškolskej úrovni sa školy a športové organizácie po celej krajine snažia prispôsobiť tomuto mandátu, pričom musia zároveň dodržiavať tzv. Title IX, federálny zákon zakazujúci diskrimináciu na základe pohlavia v oblasti vzdelávania, ako aj existujúce zákony jednotlivých štátov.

Trumpov poradca Dick Morris varoval, že školy v Kalifornii by mali brať prezidentove hrozby o zastavení financovania vážne, ak budú transrodoví atléti naďalej súťažiť v ženských športoch. Kalifornia, ktorá už umožňuje študentom súťažiť v tímoch zodpovedajúcich ich rodovej identite, pripravila pôdu pre pokračovanie účasti transrodových atlétov bez toho, aby vytlačili „biologické ženy“ z možnosti získať medailu.
Účasť Hernandezovej pritiahla národnú pozornosť a stala sa terčom pravicovej kampane za zákaz transrodových atlétov v mládežníckych športoch. Ministerstvo spravodlivosti USA oznámilo, že prešetrí CIF a školský okres, či neporušili federálne zákony proti diskriminácii na základe pohlavia.
Na samotnom mítingu vyvolala pozornosť Reese Hoganová z Crean Lutheran High School, ktorá skončila druhá za Hernandezovou v trojskoku. Po ceremoniáli sa Hoganová krátko postavila na prvé miesto na pódiu, aby si urobila symbolickú fotografiu, čo sa stalo virálnym na sociálnych sieťach. Hoganová predtým pre Fox News uviedla: „Je to trochu smutné sledovať. Je očividne veľmi talentovaný atlét, videli sme ho skákať, a prajem mu veľa šťastia, ale v chlapčenskej divízii.“
Prípad Hernandezovej odráža pretrvávajúcu celosvetovú debatu o účasti transrodových atlétov v súťažných športoch, ktorá sa sústreďuje na rovnováhu medzi inklúziou a spravodlivosťou. Zatiaľ čo zástancovia zdôrazňujú práva transrodových atlétov a účinky hormonálnej terapie, odporcovia poukazujú na fyziologické rozdiely, ktoré môžu vytvárať výhody.

Medzinárodné športové organizácie zavádzajú čoraz prísnejšie pravidlá. Napríklad World Athletics od roku 2023 zakázala transrodovým ženám, ktoré prešli pubertou pred tranzíciou, súťažiť v ženských súťažiach, a podobné pravidlá prijali aj World Aquatics a Medzinárodná cyklistická únia (UCI).
Medzinárodný olympijský výbor (MOV) pre Paríž 2024 vyžadoval, aby transrodoví atléti ukončili tranzíciu pred 12. rokom života, čo vylúčilo viacerých atlétov, ako napríklad novozélandskú vzpieračku Laurel Hubbardovú, prvú otvorene transrodovú olympioničku z Tokia 2020.
V USA diskusia naberá politický rozmer, najmä s blížiacimi sa olympijskými hrami v Los Angeles 2028. Prezident Trump zdôraznil svoj cieľ „udržať mužov mimo ženských športov“, čo podporujú konzervatívne skupiny, zatiaľ čo organizácie ako Americká únia pre občianske slobody (ACLU) právne napádajú jeho výkonné nariadenia.
Napriek kontroverziám Hernandezová naďalej inšpiruje svojimi výkonmi. Jej úspechy na majstrovstvách Kalifornie ukazujú jej talent a odhodlanie, no zároveň podčiarkujú zložitosť debaty o transrodových atlétov. Ako sa blížia OH 2028, jej prípad pravdepodobne zostane v centre pozornosti, keďže športové organizácie a zákonodarcovia hľadajú rovnováhu medzi inklúziou a férovosťou.