Niekdajší československý reprezentant v chôdzi sa ešte výraznejšie presadil ako tréner.
Hovorilo sa o ňom, že mal čuch na talenty. Tým najväčším, ktorý mu prešiel rukami bol Jozef Pribilinec.
"„Ten ešte len vyšiel von z prezliekarne a kým sa postavil na štart, sršalo z neho sebavedomie a všetkým ukazoval, ja som tu jednička, ja som tu King Kong. Na každom kroku na trati ukazoval svoju suverenitu.
Jeho nikdy nezaujímalo, kto stojí na štarte, kto má aké časy, či je taký či onaký špecialista, on hneď vždy chcel všetko vyhrať a všade byť prvý,“ zaspomínal Benčík pre sport.24.sk.
Olympijský šampión zo Soulu 1988, kde vyhral po fantastickom finiši 20-kilometrové preteky, mal výborné predpoklady na úspech.
Lenže ten nič negarantuje, ak nemáte správnu pracovnú morálku. Pribilinec s tým nikdy nemal problém.
Čítajte viac Nejasný koniec olympijského šampióna. Matej Tóth opúšťa Duklu aj armádu: Dôvody nebudem rozmazávať
„Jožo bol úžasne pracovitý a veľmi veľa vydržal. Navyše, bol nedočkavý, kedy už bude na tréningu tá drina. Keď prišiel do Dukly ako 18-ročný vojak, po týždni sa ma pýtal: Tréner kedy pôjdeme tú 40-ku?
Chcel hneď veľa na seba naložiť, čo mu potom umožňovalo ten rýchlejší výkonnostný rast ako napríllad na Pavlovi Blažekovi,“ zaspomínal Benčík.
Legendárny Benčík pripomenul majstra Európy z roku 1990. Blažek vtedy ešte v juhoslovanskom Splite nedal konkurencii šancu na dvadsiatke.
„Ale nebol tak disciplínovaný, čo sa týka životosprávy alebo režimu dňa, ako bol Paľko Blažek. Všetko bral na ľahšiu váhu, kým Blažek bol presný, všetko robil detailne.
To bol pretekár, ktorý nebol 12 rokov chorý ani zranený, to bol výsledok jeho starostlivosti o seba samého, o svoje zdravie. Jeho som nemusel chodiť kontrolovať o 22. hodine, či je na izbe, Joža som si musel strážiť,“ podotkol Juraj Benčík.
Benčík bol na začiatku kariéry prvého slovenského olympijského víťaza v atletike v ére samostatnosti.
Čítajte viac Olympijský víťaz: Podmienky? Býval som na priváte, jedol polotovary. Medaila pre Slovensko je utópiou
Matej Tóth ovládol chodeckú päťdesiatku na olympiáde v Rio de Janeiro 2016. V tom čase ho už viedol ako tréner niekdajší Benčíkov zverenec Matej Spišiak.
„S Maťom bolo treba pracovať jemnejšie, bol veľmi citlivý ale pracovitý. Na úspechy sme si museli počkať dlhšie. Bol však veľmi vytrvalý a cieľavedomý, čo sa ukázali ako najdôležitejšie vlastnosti pre zisk olympijskej medaily.
Ja som síce Tótha pre chôdzu vychoval, ale k tomuto úspechu sa prepracoval spolu s trénerom Matejom Spišiakom, ktorého som tiež v minulosti trénoval.
Ten môj rukopis vlastne spočíval v tom, že všetky úspechy slovenských chodcov boli dosiahnuté na základe metodiky, s ktorou som ja začínal niekedy v druhej polovici 70. rokov a súčasní tréneri, či už Spišiak alebo môj syn Roman, ju rozvíjajú svojimi nápadmi,“ uzavrel Benčík.
