Rodák z Beckova sa v mladosti venoval predovšetkým futbalu. V Trenčíne, kde pracoval ako účtovník, strieľal góly za miestne oddiel Sokol SBZ, Danubius Trenčín či Zlatovce.
Kopačky vymenil za tretry, keď v roku 1951 narukoval do Českých Budějovíc. Po piatich mesiacoch vojenčiny si ho vyžiadal ATK Praha, jeden z najlepších armádnych klubov tých čias.
"V krajine bol lístkový systém, všetko bolo na prídel. V ATK sme mali v podstate všetko, výborné ubytovanie, podmienky na tréning aj finančné podmienky.
Dostal som sa do skvelého kolektívu. S atletikou som začal vo veku 21 rokov," priblížil ťažké povojnové časy v Československu Čikel.
Čítajte viac Víťazstvo znamenalo viac ako peniaze. Slovanisti po triumfe štrajkovali, kým nevypili všetko šampanské
Jeho veľká chvíľa prišla v roku 1953, keď rozbiehal štafetu ÚDA Praha na 4 × 800 m. Tej sa podarilo utvoriť svetový rekord 7:28,0 min.
Na základe toho sa stal prvým slovenským atlétom, ktorý bol zapísaný na listine svetových rekordov Medzinárodnej asociácie atletických federácií.
Neskôr pretekal za bratislavskú Sláviu, slovenské rekordné tabuľky zmenil 34-krát. Keď ho v roku 1956 napriek splneným limitom nepustili na olympiádu v Melbourne, sklamaný atlét ukončil aktívnu činnosť a odišiel z Prahy.
V 60. rokoch minulého storočia sa opäť vrátil k futbalu, pôsobil ako kondičný špecialista u futbalistov Jednoty Trenčín.
Zaujal svojou diplomovou prácou, ktorá obsahovala na tú dobu viaceré revolučné prvky. Rozpracoval rozvoj pohybových vlastností hráčov v celoročnej príprave.
Čítajte viac Zomrel bývalý československý reprezentant Mráz. Rodák z Levoče spôsobil na opačnom konci zeme futbalovú revolúciu
„Dovtedy sa v našej lige uberala týmto smerom iba Červená hviezda Bratislava, tu som videl šancu. Výsledky sa dostavili,“ spomínal Čikel.
Jednota aj vďaka jeho práci hrala o špicu ligy, v roku 1966 si zahrala finále Stredoeurópskeho pohára proti AC Fiorentina.
„Z mojej metodiky čerpali mnohé trénerské osobnosti,“ uviedol československý kondičný priekopník. Ako tréner pôsobil aj v Slovane Bratislava či Banskej Bystrici.
Do dejín československého športu sa nezmazateľne zapísal aj na konci 60. rokov, kedy bol poverený budovaním Armádneho strediska vrcholového športu Dukla.
To v Trenčíne postupne zastrešilo mnohé populárne športy ako hokej, cyklistiku, volejbal a mnohé ďalšie. Čikel pracoval v Dukle do roku 1988, kedy odišiel do dôchodku.
Tam sa udržiaval v kondícii cez turistiku, bol aj poľovníkom. V roku 2004 si ho Slovenský olympijský výbor uctil Hlavnou cenou za celoživotné pôsobenie v duchu fair play.
