26-ročný Američan sa napriek veľkému úspechu na tlačovej konferencii posťažoval na svoju krajinu a obvinil ju z bagatelizovania športových výkonov atlétov na majstrovstvách sveta.
Hoci pred šampionátom spomínal aj prekonanie svetového rekordu Bolta na 200 m, napokon za ním zaostal o 33 stotín sekundy. Napriek tomu bol Lyles maximálne spokojný. Stal sa prvým šprintérom od éry Jamajčana, ktorý si odniesol na MS zlato z oboch najkratších tratí.
„Je to skvelý pocit, že som dokázal niečo, čo sa podarilo len veľmi málo ľuďom. Bol to môj hlavný cieľ,“ skonštatoval Lyles. Výnimočný šampionát môže vyšperkovať ešte tretím zlatom, keďže štafeta USA sa v sobotu večer predstaví vo finále na 4 × 100 m.

Aktuálne už päťnásobný majster sveta je povestný svojou sebastrednosťou a sústredí sa výlučne na seba, teraz cítil potrebu sa vyjadriť aj k problému, ktorý trápi mnohých atlétov.
Rád by atletiku čo najviac propagoval po celom svete a chcel by plniť úlohu akéhosi influencera. Pomôcť k tomu môže aj Netflix, ktorý plánuje natočiť dokument o jeho živote aj o ďalších šprintéroch pred OH v Paríži.
Lyles skonštatoval, že ani najväčšie úspechy na MS v atletike športovcom nestačia na to, aby boli celosvetovo dostatočne uznávaní. „Aspoň nie v Spojených štátoch,“ uviedol a pridal aj príklad z basketbalovej NBA.

„Vite čo ma bolí najviac? Keď sledujem finále NBA a na konci majú na šiltovkách nápis majstri sveta. Majstri sveta čoho?“ zasmial sa ironicky. Prekážalo mu, že zámorské športy sa v tomto smere správajú voči svetu povýšenecky.
„Milujem svoju krajinu, aspoň väčšinu času. Ale USA vôbec nie sú svetom. My, ktorí sme tu, všetci reprezentujeme svet,“ poukázal na všetkých účastníkov svetového šampionátu. Vyzdvihol skutočnosť, že každý reprezentuje svoju krajinu v dresoch a s národnou vlajkou. „V NBA však nie sú žiadne vlajky.“

V atletických kruhoch sa nestáva často, aby novinári uprostred tlačovky hromadne zatlieskali, no po slovách Lylesa sa tak v Budapešti stalo. Potlesk pritom prišiel od zástupcov amerických aj neamerických médií.
Faktom je, že od odchodu Usaina Bolta atletika stále hľadá globálnu superhviezdu a v porovnaní s futbalom, tenisom či basketbalom ťahá dlhodobo za kratší koniec. Uvidíme, či sa to Lylesovi podarí zmeniť.