Akú odmenu zinkasujú najlepší na šampionáte v Budapešti?
Každý majster sveta dostane 70-tisíc dolárov, víťazná štafeta 80-tisíc.
Ako jediný na Slovensku a jeden z mála na svete ste zažili 15 svetových šampionátov. Máte na nejaký špeciálne spomienky?
Každý bol čímsi výnimočný. V roku 1991 som sa zúčastnil na mojich prvých MS, kde padol legendárny svetový rekord v diaľke, Powell prekonal Beamona. Tam som sa zoznámil s jeho trénerom a neskôr som ho dotiahol na P-T-S.
Na MS 1997 vybojovala Šárka Kašpárková v trojskoku zlato, to bol môj prvý manažérsky úspech. Nemôžem zabudnúť na MS 2009 a Boltove fantastické rekordy. Na MS 1995 som prvý raz komentoval televízne prenosy, o dva roky neskôr sa nám narodilo jedno z detí. Jediný raz som nebol pri pôrode.
==== Pustila vás manželka? ====
Na tom sme sa dohodli už v zime, nevedeli sme, že pôrod vyjde presne na obdobie MS, ktoré boli v Aténach.
Máte osem detí. Ako ste stíhali starostlivosť o rodinu s vaším množstvom aktivít?
To bola zásluha manželky. Mala obrovské pochopenie. Teraz to už nie je problém, najmladšie dieťa má 21 rokov, najstaršie 38, sú už samostatné. Atletika mi zaberala množstvo času odmalička.
Už ako chlapca ma nadchli štatistiky, venoval som sa im od desiatich rokov. Postupne mi pribúdali v atletike rôzne úlohy. Na P-T-S 1984 som napríklad prvý raz robil hlásateľa, mal som 21 rokov.
V tejto pozícii som pôsobil aj v ďalších ročníkoch. Aj o tri roky neskôr, keď Bubka skočil v Bratislave svoj prvý svetový rekord.
Čítajte viac Stovka za 21 sekúnd? Bežkyňa sa ani nezmestila do záberu kamier, v krajine budú padať hlavy
Prvý šampionát v Helsinkách je spojený s obrovským úspechom československej atletiky. Získala štyri zlaté a obsadila v hodnotení krajín štvrté miesto. To sa už nikdy neopakovalo…
V tom čase sa zišla skvelá generácia. Kratochvílová, Kocembová, Bugár, Fibingerová, Pribilinec… Okrem štyroch zlatých získala československá výprava aj tri strieborné a dve bronzové medaily.
V tom čase existoval systém vrcholovej atletiky, pracovala špeciálna komisia, ktorá všetko riadila a usilovala sa vypiplať atlétov na vrchol sezóny, čo sa aj darilo.
Česká atletika mala aj po rozdelení federácie skoro v každom období nejaké svetové osobnosti, na Slovensku chýbali…
Aj v československej ére mali Česi vždy viac úspešných atlétov. Sústreďovali viac zdrojov, mali kvalitnejších trénerov, viac skúseností, atletických štadiónov, tartanových dráh.
U nás sa sem-tam objavili nejaké osobnosti, ktoré držali s nimi krok. Napríklad chôdza bola vždy doménou Slovákov, v nej sme boli úspešnejší.