V Tokiu to bola pravdepodobne posledná chodecká pätdesiatka v histórii na vrcholných podujatiach. Nemrzí vás to?
Pravdaže. Som z toho smutný. Bola to disciplína, ktorá tu bola osemdesiat rokov. Aj tie predošlé olympijské päťdesiatky boli strhujúce, o zlate sa rozhodovalo v závere. Má to svoje čaro, hoci sú to dlhé preteky.
Teraz je tendencia všetko skracovať, ale ja som vytrvalec. Vždy ma bavili športy, ktoré trvajú. Chôdza, cyklistika, biatlon, bežecké lyžovanie. Taktika, rozloženie síl, premýšľanie a nie len čistý výkon.
Žiaľ, doba je taká. Ľudia majú problém sa koncentrovať na film, decká na minútové videá. Šport reaguje aj na toto. Mám z toho obavy.
Čítajte viac Hrdina či klaun? Hašekova kritika rozdeľuje. Trafilo ho veľa pukov, odkazujú Rusi
Z toho, že ak kompetentní zmenia tvár olympiády a poskracujú disciplíny a časom sa to ukáže ako zlý krok, už nebude cesty späť k vytrvalostnejším pretekom?
Presne. Radšej oželieť trochu popularity na úkor tradície. Ak sa začneme veľmi prispôsobovať, príde olympiáda o svoje čaro. Aj v živote sa vraciame k viacerým tradičným trendom. Mne sa to páči.
Verím, že si šport bude hľadať cestu k mladému divákovi a bude ho učiť vytrvalosti, nestať sa otrokom tejto doby a prispôsobovať sa všetkému. Potom sa môže stať, že sa olympiáda úplne stratí a tradícia vymizne. Nie je jednoduché vzkriesiť niečo, čo už tu nie je.
Momentálne sa rieši, či sa kvôli vojne na Ukrajine predstavia pod piatimi kruhmi na budúci rok Rusi a Bielorusi. Aký je tvoj názor?
Nerád by som kazil tento príjemný rozhovor… Riešenie je jednoduché. Nech sa skončí vojna a je mier. Kľúče od tejto miešačky má jediný človek.
Dalo by sa to vyriešiť jednoducho a nemuseli sme mať hlavy v smútku. V minulosti sa riešila kolektívna vina kvôli dopingu ruských športovcov. V takýchto prípadoch neexistuje ideálne riešenie. Niekto bude vždy nespokojný.
